Odlietame do Afriky.

Pristávame v Sahele. Sme v Burkina Faso, čo v preklade znamená krajina slušných ľudí. My z CK túto krajinu navštevujeme pravidelne mnoho rokov a s prekladom súhlasíme. Mierime do centra hlavného mesta s naj sexi názvom na svete: OUAGADOUGOU. Porozprávame si o africkom Che Guevarovi Thomasovi Sankarovi, ktorý Hornú Voltu premenoval v roku 1984 na Burkina Faso. Sankara bol rojko, ktorý chcel vytvoriť nádherný štát bez korupcie, kde by sa čestným ľuďom darilo a kde by všetci boli šťastní. Po piatich rokoch ho mladi dôstojníci zatkli, vyviedli za mesto a zastrelili. Moc prevzal jeho nevlastný brat generál Compaorè, ktorý následne vládol krajine 27 rokov. Vysvetlíme si, z akého kmeňa bol Sankara a z akého Compaorè a vy začnete Afriku lepšie chápať. Prehliadka mimoriadne pokojného mesta. Náš prvý dotyk s exotickou Afrikou. Miestna svojská architektúra, prašné ulice, domáci na motorkách a pravdepodobne žiadni turisti. Naša expedícia sa môže začať.

Cesta na severozápad. Civilizácia sa razom skončí a vy sa neviete vynadívať. Exotika v každom pohľade, úžasné farby, úžasný pocit. Tisícky kráčajúcich hrdých ľudí, stále menej vody a viac baobabov. Slnko sa večer zmení na oranžovú guľu, akú ste v našich končinách nikdy nevideli. Odniekiaľ zrazu počuť bubnovanie… a smiech. Burkinu máme radi. Začíname rozmýšľať nad tým, čo je šťastie z pohľadu úradníkov, ktorí radia krajinu na spodok rebríčka, a z pohľadu smejúcich sa miestnych ľudí. Keď je prachu najviac, sme na hranici. Čisté béžové uniformy zmiznú a začína sa nárazníkové pásmo, kde by sme bez nášho vozidla neprešli. Sudy a medzi nimi kamene pospájané šnúrou. Vľavo hlinená búda. Nad tým zdrap látky, vyblednutá vlajka Mali. Iba sa tu nadýchnete a všetko je iné. Sme v časti známej najlepším mangom krajiny. Obrovské stromy poskytujú v tých celoročných horúčavách trochu tieňa a ak je sezóna, sladučké plody. Sme v krajine Dogonov v meste Bandiagara. (380km a príchod vo večerných hodinách)

Sme v krajine Dogonov a spoznávame miestne zvyky. Dogonská kultúra bola zapísaná ako kultúrne dedičstvo na zoznam UNESCO. Máme čas na trek (možnosť vybrať si podľa kondície) a spánok v dogonských dedinkách. Chceme autentický zážitok! Posvätné krokodíly? Animistická kultúra pretrvala stáročia. Fantastické dogonské mýty a legendy sa dozvieme od duchovných vodcov jednotlivých dedín. Medzi Dogonmi máme kamarátov. Garantujeme, že uvidíte a hlavne zažijete viac. Dnešná noc bude v jednoduchom kempe uprostred dogonskej krajiny. (50km)

Doobeda ešte strávime u Dogonov. Presunieme sa až k mestečku Songho, kde sú známe skalné maľby na mieste, kde sa odohrávajú obriezky. Presúvame sa do Mopti, jedného z najdôležitejších miest Mali. Leží na sútoku riek Niger a Bani. Život sa tu točí okolo vody a my si tento život pozrieme zblízka. (200km)

Opúšťame Mopti a vydávame sa na cestu na juh, do jedného z bývalých hlavných miest krajiny. Preplavíme sa cez rieku Bani spolu s miestnymi rybármi kmeňa Bozo. Budete sa cítiť ako v stredoveku a potom zrazu na ostrove nachádzajúcom sa vo vnútrozemskej delte rieky Niger, a ste ako v rozprávke Tisíc a jednej noci. Toto je naozajstný život. DJENNÉ (UNESCO) je svetovou raritou. Uzučké hlinené a kamenné uličky a v nich rušný život, ktorý sa na malý ostrov musí vtesnať. Mešita je najväčšia hlinená stavba sveta, impresívna ako palác Potala v Lhase. Okolo trhy, medresy, tradičné remeslá, zapadlé uličky. (145km)

Ranný presun do SEGOU: bývalá koloniálna metropola, francúzske budovy, náznak parkov, ešte stále nádherný Niger a vynikajúce jedlo. Po ceste sa zastavíme na zopár zaujímavých miestach, aby sme si viac priblížili tradičný život. Modernizácia sem samozrejme prichádza, ale iba v určitých aspektoch. Krajina si naďalej žije svoj život, ktorý je pre nás na pohľad tak atraktívny a nádherne farebný. Popoludní sa prejdeme mestom a navštívime najzaujímavejšie miesta a budeme si užívať pokojný západ slnka nad riekou Niger. Prevezieme sa po rieke tradičnou pirogou? Prenocujeme v Segou. (335km)

V rytmoch Ali Farka Touré opúšťame Segou a mierime do terajšieho hlavného mesta, kde nám začnú hrať Amadou and Mariam. Cestou sa zastavíme v Sekoro, kde navštívime mešitu a hrobku zakladateľa Bambarskej ríše, Biton Mammary Coulibaly-ho. BAMAKO: hlavné mesto pod pohorím Manging. Vyhliadka na mesto z G-bodu, centrum mesta a chaotická tržnica Grand Marché. Kúpite zhnitú opičiu hlavu či fetiše? Nočný život, bary, diskotéky. (240km)

Malý trek prírodou, ktorý zvládne každý a potom trmácanie sa miestnym autobusom cca 20km k malému vodopádu, kde budete zaručene jediní turisti (samozrejme za predpokladu, že vo vodopáde je voda- závisí od prírody). Príjemné osvieženie po toľkých prašných cestách expedície. Možnosť spoznať vidiek aj z inej strany a ochutnať tradičné jedlo s arašidovou omáčkou. Mali je známe aj svojou hudbou. V dedinke Sibi býva otvorená kultúrna asociácia, kam sa chodia učiť ľudia z celého sveta. Afrika je nevyspytateľná, ale ak tu niekto bude, určite nám zahrá. Večerný prelet na pobrežie Atlantiku, Senegal a Dakar!

Najcivilizovanejšia metropola našej cesty. Dakar je pulzujúce hlavné mesto Senegalu, ktoré bude úplne iným svetom, aký sme videli tu v západnej Afrike doposiaľ. Kvalitná prehliadka mesta rovno z letiska a následné ubytovanie. Cítiť tu kozmopolitnú atmosféru každým nádychom. Zmes africkej, francúzskej koloniálnej ale aj modernej architektúry či už v podobe katolíckej katedrály alebo moslimskej mešity. Dakar je hlavným mestom nielen Senegalu ale aj celej západnej Afriky. Život tu pulzuje na každom kroku.

Presun do bývalého hlavného mesta Saint Louise. V doobedňajších hodinách ešte stihneme návštevu ostrova Gore, ktorý bol zapísaný na zoznam UNESCO medzi prvými pamiatkami. Práve na tomto ostrove sa odohrávali neslávne transporty otrokov zo západnej Afriky do Amerík, aj keď rola tohto ostrova je niektorými zdrojmi spochybňovaná a hlavný obchod pripisujú Saint Louis a Gambii.

Pri presune do Saint Louise sa ešte stihneme zastaviť pri tzv. Lac Rose, ktoré je za určitých podmienok ružovo-červeným jazerom. Bude nám príroda naklonená a uvidíme ho vo farbe? Podvečerný príchod do azda najkrajšieho mesta Senegalu s očarujúcou koloniálnou architektúrou. Samotná cesta Dakar- Saint Louis cca 5 hodín. Ochutnáte práve tu najlepšiu kávu Afriky?

Doobeda si dostatočne vychutnáme atmosféru malebných uličiek ostrova, na ktorom sa Saint Louis nachádza. Vyzerá, že tu absolútne zastal čas a mesto, ktoré je zapísané v UNESCO, pôsobí ako zmes starého Lisabonu a koloniálnej Havany. Až na to, že ruka architektov a historikov tu len málo zasiahla do opravy budov. Odtiaľto vládli Francúzi Západnej Afrike až do roku 1902.

Presun do hlavného mesta Mauritánie. Po ceste máme ešte národnú vtáčiu rezerváciu Djoudj, ktorá je v zozname UNESCO. Príroda sa aj tu mení a ako všade na svete je nevyspytateľná. Avšak, ak bude možný vstup a podľa ročného obdobia sa tu fakultatívne zastavíme. Priamy presun medzi Saint Louis a Nouakchott trvá cca 5 hodín. A znovu prekračujeme hranice do poslednej krajiny našej "tour de Západná Afrika".

Posledné hlavné mesto na našej trase. Bizarný Nouakchott bol len malou dedinou do konca 50tych rokov dvadsiateho storočia a je jedným z najmladších hlavných miest našej planéty. Sucho, sucho a opäť len sucho. Mauritánia je jedna z najsuchších krajín našej planéty. Otroctvo tu bolo zrušené len "nedávno". Oficiálne v roku 1981. Napriek tomu, nebolo ilegálne vlastniť otroka až do roku 2007. Nouakchott je našou poslednou zastávkou v autentickej Afrike pred príletom domov.

Koniec nášho dobrodružstva a prílet domov.