Odlet do Ruska, do najväčšej krajiny sveta. Na tejto ceste bude všetko úplne iné. Je to cesta pre ľudí, ktorí radi experimentujú. CK pre vás pripravilo zájazd na miesta, kde budete prví pred ostatnými turistami. Dbáme na bezpečnosť a cestu sme pripravili tak kvalitne, že ju zvládnete aj v týchto drsných podmienkach. S ministrom turizmu sme sa stretli v Bratislave aj vo Vorkute, podpísali exkluzívnu zmluvu a teraz máme pre našich klientov vskutku exkluzívny produkt. Vyrážame!

Pripravte sa na túto unikátnu cestu už aj doma prečítaním skvelého blogu o Vašej vysnívanej destinácii. Čítaj za sibírskym dedom mrázom.

Vorkuta je bližšie k severnému pólu než k Moskve. Mesto gulagov leží v Arktíde, v ruskej tundre na večne zamrznutom permafroste. Z exotického letiska vyrážame po zasnežených cestách cez sovietske sídliská do stalinistického centra. Všade sneh a zima ako v ruskom filme. Vorkuta je piatym najväčším mestom sveta za polárnym kruhom, nevedú do nej žiadne cesty, je ďaleko od okolitého sveta a opisuje sa ako posledné sovietske mesto (Guardian). Dymiace komíny, paneláky, UAZy a Lady. Socialistická exotika na prvý pohľad.

Vorkuta existuje preto, lebo sa v okolí nachádzajú bane na veľmi kvalitne čierne uhlie a náleziská ropy. Boli ste už v šachte? Ako sa šachta razí? Ako sa odsáva vzduch, ako sa dostáva uhlie von? Posadíte sa do elektrického vozíka a zazvoníte si na zvone ako správni baníci? Namaľujte si svoj vlastný suvenír! Navštívime prvé a jediné múzeum ropy na svete a vy, aj keď neviete maľovať, sa stanete na chvíľu umelcami. Budeme maľovať ropou. Pôjde o tisícročné symboly neznámeho ugrofínskeho kmeňa Komi.

Ochutnávka niekoľkých druhov klobás zo soba. Ochutnávka čerstvých rýb zo Sibíri. ÚDeňých ale aj surové sašimi a stroganinu - na tenučké plátky nakrájaná surová zmrazená ryba, ktorú mi v CK voláme nanuk z ryby. Je to výborné.

Ochutnávka špecializovaných alkoholických nápojov z oblasti Komi. Vodka, sibírske jahody a čučoriedky a na zaver 40% Elixír života zo 40 druhov sibírskych byliniek.

Máme tu skvelého lokálneho sprievodcu, ktorý nám chce ukázať všetko.

Vorkutu prejdeme celú kol do kola aj s jej monumentmi. Pamätník Lenina, Kirova, vrtuľníka, soba a polárneho kruhu. Stretávame veľmi milých potomkov väzňov z gulagov. Každý tu má svoj silný príbeh. Vy ste v tejto oblasti významnou exotikou, dostáva sa vám značnej pozornosti. Navštívime Dom kultúry baníkov, ktorý je najkrajšou stavbou mesta. Divadlo, postavene za stalinských čias väzňami z gulagov za tridsať dní.

Ubytovanie v jednoduchom hoteli v centre mesta. Aj počas festivalu máme cez ministerstvo hotel rezervovaný a to najlepšie izby, v ktorých spal aj bývalý preziDeňt Jeľcin. Hotel je však jednoduchý a zodpovedá rozvoju turizmu v meste. Základom je, že bude teplo, a to bude! Prekvapujúco kvalitné suši. Prvá noc v exotickej Arktíde v najzápadnejšom meste Európy.

Otvorenie festivalu, tance ľudových súborov, prednesy súdruhov. Ideme za mesto, kde sa po prvý raz stretneme s nomádmi a ich sobmi. Sme tu jediní turisti, iba my a oni. Putovali dni a týždne, aby na festival prišli. Veľmi silné stretnutie. Toto nie sú etnickí Rusi. Odetí v sobích kožiach, z ktorých im trčí iba malá časť tváre, sú už na prvý pohľad značne exotickí. O chvíľu začneme rozlišovať medzi kmeňmi Komi a Nenets. Soby sú zapriahnuté do saní (narty) a nomádi dlhou palicou (khorei) poháňajú a riadia svojich miláčikov. Potom sa presunieme k pamätníku polárneho kruhu, okolo ktorého prechádzajú jednotliví pretekári. Následne budeme z najlepšieho miesta pozorovať preteky a finále na ulici Lenina. Neľútostný boj dvojíc medzi panelákmi. Povozíte sa na saniach (2 €)? Kúpite si sobiu kožu (70 €)? Ručne vyšívané kožené čižmy, v ktorých vám nikdy nebude zima (220 €)? Výhodou festivalov je, že práve sem donesú domorodci svoje umelecké výrobky. Celý rok tvoria a tu si môžete kúpiť výrobok, ktorý nikto iný nebude mať.

Alebo si iba budete vychutnávať bláznivé preteky sobích záprahov? Zažijeme aj tento rok polárny ohňostroj? Alebo polárnu žiaru? Vysvetlíme si pri vodke uralské jazykové skupiny, medzi ktoré patrí aj maďarčina, ale práve aj jazyky Komi a Samojedov. Jazyk Samojedov (Nenčina) je pod ochranou UNESCO.

Kúpime si magnetku s nápisom Vorkuta stolica mira = Vorkuta, hlavné mesto sveta a vyrazíme na železničnú stanicu. Máme rezervované miesta vo vlaku, ktorý prechádza jednou z najexotickejších železníc sveta až do Labytnangi. Josif Stalin sem dal vystavať železnicu číslo 501 z mesta Čum. Stále ide o neuveriteľné dielo. Mrazy tu bežne dosahujú päťdesiat stupňov pod nulou a zima so snehom trvá osem až deväť mesiacov v roku. Nikde nič, žiadna cesta, iba drsná príroda a naše koľaje. Vystúpime v Čume, a kým nám vymenia elektrický rušeň za parnú lokomotívu, si pozrieme sibírske mestečko pánu bohu za chrbtom. V žiadnom obchode tu nedostanete vodku. Opiť sa v týchto podmienkach je značne nebezpečné. V teplom kupé si môžete aj ľahnúť - posteľná bielizeň je v cene. V samovare je vždy teplá voda, ktorá je tiež v cene. Vlak môže v prípade metelice, zasnežených koľajníc výrazne meškať. Charp je ďalším mestom, kde sa zastavíme na dlhšie. Práve tu si odpykával trest Michail Chodorkovskij, bývalý šéf ropného koncernu Jukos a bývalý najbohatší Rus. Prešli sme pohorie Ural a tým pádom sme sa dostali z Európy do Ázie a vstúpili na Sibír. Výhľady z vlaku sú neuveriteľné. Uvidíme už dnes prvé veľké sobie stáda? Opäť veľká šanca vidieť auroru borealis - polárnu žiaru. Veľmi pravdepodobne sú v našom vlaku aj kmene Samojedov. Opäť máme teda šancu dozvedieť sa viac.

Nastúpime na obrovské terénne autá Trekol a vydáme sa do drsnej prírody. Všade sneh a ľad a naše 6x6 s obrovitánskymi kolesami idú krížom prírodou do neznáma. Podobne ako ruskí piloti aj šoféri Trekolu sú neuveriteľne zdatní jazdci. GPS majú v hlave, poznajú cesty tundrou, korytá zamrznutých riek a jazier. Už iba samotná cesta je silným uloveným zážitkom. Drsná okolitá príroda a my počas celej cesty nestretneme žiadne iné auto. Iba my a arktická Sibír.

A zrazu na nádhernom mieste stojí náš čum, náš stan zo sobích koží a z jeho vrcholca stúpa dym. Už nás očakávajú. Otec - brigadír, manželka a otcova matka, ich malé deti, polárne psy a soby. Vonku je všade sneh, drsný mráz, aký dokáže byť iba tu na Sibíri, no vo vnútri je príjemné teplo. Domorodci nepoznajú turistov a nevedia, čo chcete vidieť. No oni veci robia tak ako vždy a to je pre nás tým najexotickejším. Kto stavia čum? Ako dlho to trvá? Kto vyberá miesto pre čum? Aký je spôsob stavania? Ako dlho sú na jednom mieste? No hlavne veci uvidíte na vlastne oči. Nepýtajte sa, koľko máte sobov. To je, ako keby ste sa spýtali u nás, koľko máš na účte peňazí. No počet sobov je v živote týchto nomádov tým najdôležitejším a tvorí celý majetok ako aj status rodiny. Život týchto nomádov je absolútne unikátny a inde na svete už vymizol. Migrujú ročne vyše 1000 km a nikto vlastne nevie, či to ľudia vedú sobie stáda, alebo soby ľudí. No takto podobne to muselo vyzerať pred 30 000 rokmi. Ťažké podmienky zoceľujú ľudí a zjednocujú ich v ich vlastnej unikátnej kultúre.

Je neuveriteľne, že takíto ľudia ešte na našej planéte žijú a ešte prekvapujúcejšie, že sem žiadni turisti nechodia. Patríte k prvým!

Naučíte sa robiť nite zo sobích šliach? Oblečiete si následne domorodý kožený kroj? Teplá kapucňa aj palčiaky sú k šatám prišité.

Surová ryba, surové sovie mäso, sobie srdce, sobí jazyk. Trúfnete si aj na sobiu krv? Odkiaľ majú vodu na skvelý čaj? Odkiaľ majú vitamín cé?

Zajazdíte si na sobovi? Sú krajšie sobie mláďatká či malí Samojedi odetí v kožušinách? Alebo ich otužilé, do klbka skrútené psy? Expedičné polárne spacáky pre vás zabezpečíme a donesieme na miesto. Pôjde o jeDeň z vašich najsilnejších cestovateľských zážitkov. Spánok v típí pri -30 až -40 stupňov jednu noc určite zvládnete. No títo ľudia tak žijú každý každučký deň.

Raňajky s nomádmi. Už ste sa konečne naučili zatvárať čum tak, aby nám nefúkalo dovnútra. Viete ako ženy sušia mužom topánky. Čím kúria a kde naberajú vodu. Už vieme, na čo je sekera. Vieme, ako sa obliekajú a kde spia mladomanželia a kde svokra. Viete, či vaša rodina verí v pravoslávneho Mikuláša, alebo v šamanistického Numa (dobro) a Nga (zlo). Alebo vyznávajú všetkých?

Hranie so sobmi a pozorovanie tvrdého života. Každý deň je to iné, každý deň sa niečo čudné udeje. Títo ľudia žijú vo veľmi úzkom súzvuku s prírodou. Rozprávajú sa so stromami, so sobmi, s vetrom. Medveď je pre mnohé kmene posvätný a ak ho niektoré zabijú vystroja obrovský ďakovný ceremoniál. Verme, že silný boh vetra Kotura, bude oddychovať. Keď tu začne fúkať, dokážete sa stratiť aj päť metrov od čumu. Sme v drsnej prírode severu a žiadna appka nám nepomôže. No máme so sebou skúsených sprievodcov a pred odchodom dostanete pokyny, kde vám jasne povieme, čo si zbaliť a ako sa správať, aby ste prežili a užili si jedni z najlepších cestovateľských chvíľ vášho života. Obed s nomádmi, rozlúčka a návrat do civilizácie. Chutí vám viac vodka Tundra či Polárnij Ural? No pozor, v tundre sa piť neodporúča. Stále neuveriteľná cesta pokračuje prekročením rieky Ob. Povodím ide o najväčšiu rieku Sibíri. Na zájazde Orlí lovci vidíme začiatok tejto rieky, tu má Ob šírku vyše dva kilometre. Prejdeme Trekolmi po zamrznutom povrchu, alebo využijeme kompu? S mostom nerátal ani všetkého schopný Stalin. Ubytovanie v hoteli, ktorý podobne ako ten vo Vorkute patrí medzi dva najlepšie v meste.

Sme v jedinom meste na svete, ktoré leží priamo na polárnom kruhu - víta nás Salekhardt - mesto s vyše štyristo ročnou históriou. Ak bola Vorkuta stalinistická, Salekhard je bohatý s kultivovanými ľuďmi. Hlavné mesto Jamalsko-Nenetskeho autonómneho okruhu, oblasti, ktorá je rozlohou dvakrát väčšia než Nemecko. Práve tu sa nachádza najviac sobov na svete (až pol milióna), najväčšie zásoby zemného plynu na svete a mesto je preto bohaté. V roku 1595 mesto založili kozáci Obdorsk a následne dlho išlo o najsevernejšie mesto Ruska. Prehliadku začneme práve tu, pri starej kozáckej pevnosti s ideálnou polohou s výhľadom do nekonečna. Zamrznutý prístav a širokánsky Ob. Ako väzeň tu pobýval aj Lev Trockij.

Pamätník severného polárneho kruhu. Jamalci tvrdia, že práve tu sídli pravý Santa Claus, ktorého tu volajú Jamal Iri. Detičky ho milujú, veď nosí deťom darčeky. No je aj patrónom cestovateľov, ktorých prevádza cez polárny kruh.

Stretneme ho?

Salekhard je mesto prekvapujúco zaujímavých múzeí a my ich uvidíme! Múzeum sovietskych lietadiel a helikoptér. Múzeum s najlepšie zachovaným mamutom sveta. Ljuba je malý mamutík starý 42 000 rokov. Je rozkošný a ide jednoznačne o najzachovalejšieho mamuta sveta. Kostra veľkého mamuta, celá kostra včítane hlavy je originálom. Všetko toto sa zachovalo tak kvalitne z dôvodu zamrznutia v permafroste. Nesmieme zabudnúť na múzeum, kde si ukážeme kroje kmeňov Samojedov a rybárov z kmeňa Chantov, ktorých je tu viac ako v okolí Vorkuty. Tu si vysvetlíme aj rozdiel medzi tundrou a tajgou. Budeme mať silu na návštevu etnoparku kmeňa Chantov?

Posledné nákupy suvenírov, obed v reštaurácii Ochota, kde skúsime ako chutí bobor a medveď a rozlúčková večera v luxusnej reštaurácii Panorama vysoko nad mestom. JeDeň z dvoch najlepších hotelov v meste.

Intenzívny program je za nami, posledná prehliadka, vlastné zážitky. Plní zážitkov a s nabalenými suvenírmi: prášok z rohu soba s bylinkami funguje ako afrodiziakum, či Ivan čaj, ktorý predlžuje život a robí vás šťastnými. Kúpili ste ckn šamana (penzer)? Alebo ste ostali pri kaviári a vodke?

Ide o neuveriteľný program. Väčšina z týchto vecí nie je známa. Prečo? Lebo o nich svet nevie. Najzachovalejší mamut je doslova rozkošný, no do múzea, ktoré je tak ďaleko, turisti neprídu. Detičky odeté v kožiach tak, že im trčia iba šikmé oči, sú rozkošné tiež. A vy ste boli pri tom. Odlet z Jamalu, ktorý v jazyku Samojedov znamená koniec sveta cez teplú Moskvu domov.