Večerný odlet (2200 km) na absolútny juh najväčšej krajiny Afriky. Prílet, stretnutie s našimi overenými partnermi a transfer 30 kilometrov do oázy Djanet (vyslov Džanet) do tradičnej púštnej lodže v centre mesta. Ide o veľmi jednoduché ubytovanie, no tu v centre mesta Djanet je jediné. Ubytovanie má klimatizáciu a aj tečúcu sprchu. Elektroniku si dobijete na maximum.

Zobudíme sa na úpätí hôr Tassilli na okraji nekonečných piesočných dún Erg Admer. Raňajky v nemeckej reštaurácii v našej lodži, posledné vychutnávanie toho, čomu sa hovorí na Sahare civilizácia. Máme víza, vopred vybavené povolenia, ale ráno strávi náš partner Mohammad zapísaním pasov na gendarmarie. Toto je zároveň čas skočiť na blízky trh a kúpiť si tuarégske šaty (džalábiu) a turban (čéč), poprechádzať sa po oáze a začať sa aklimatizovať na obrovské horúčavy. Následne nasadneme do našich 4x4 a vyrážame za veľkým dobrodružstvom. Opustíme oázu a nestretneme žiadneho turistu, sme odkázaní iba na seba. No sme pripravení! Máme dve terénne autá a jedno auto tvorí doprovod - sprievodca, kuchár a varič čaju. Máme pre vás stany, karimatky, komplet kempovaciu výbavu, jedlo a vodu na celý čas -celý náš doprovod sú Tuarégovia - ľudia púšte. Čokoľvek by sa stalo, títo ľudia vyriešia. Poznáme ich a vybrali sme najkvalitnejších a serióznych. Putujeme od líbyjsko-nigerských hraníc po preslávenej Transsahara Highway do neznáma. Všetky fotografie, ktoré nájdete pri tejto ceste, viete nafotiť aj vy, lebo navštívite rovnaké miesta. Dlho sme túto cestu pripravovali. Treba si uvedomiť že národný park Tassili n'Ajjer (UNESCO) je rozlohou o polovicu väčší než Slovensko. Vy uvidíte to najlepšie! Väčšinu miest, ktoré navštívite, by ste márne hľadali na mape, ale pre rozsah cesty si treba uvedomiť, že medzi dvoma oázami, ktoré sú súčasťou našej expedície, teda medzi Djanet a Ihrirom je 220 km. To je na Sahare veľmi ďaleko. Vyrazili sme, opustili mestečko a okolo sa objaví nebývalá nádhera. Takto vyzerá Sahara! Ide o najväčšiu horúcu púšť sveta s rozlohou Európy a vy ste v jej srdci. Sahara je prekrásna. O chvíľu sa objavia nádherné hory a my vstúpime cez bránu do národného parku. Ak niekomu ukážete tie fotografie, bude si myslieť, že ste v Arizone či Utahu. No tam je veľa turistov, tu ste jediní. A byť v dnešnej dobe overturizmu sám, je najväčší luxus. Na obed prídeme k vysokým skaliskám v oblasti Tikoubaouine, ktoré vrhajú tieň, čo je absolútny základ, aby ste tie horúčavy cez obed vedeli prežiť. Kuchár tu z čerstvých surovín vykúzli trojchodový obed. Vy máte šancu prejsť sa okolím, ale pozor, aby ste nezablúdili. Dajte vždy vedieť sprievodcovi, ktorý pôjde s vami, vždy si okrem fotoaparátu berte fľašu s vodou! Po návrate si pustite hudobnú skupinu Tikoubaouine, ale my v CK dávame prednosť tuarégskej skupine Tinariwen, ktorá vznikla tu v Alžírsku a reprezentovala Alžírsko na svetovom šampionáte vo futbale. Najradšej máme ich piaty album Tassili. Áno, názov albumu je oblasťou. kde sa nachádzate, lebo aj pre Tuarégov je Tassili unikátom. Máme pre vás kempové stoly, stoličky, taniere, príbory, poháre. Ste v strede ničoho v skutočne drsných horúcich podmienkach, ale s touto výbavou sa to dá vydržať. Po dobrom obede si dáme tuarégsky čaj, ktorý pre nás pripravili v asi hodinu a pol trvajúcom rituáli priamo na ohníku. Čaj prelievajú desiatky krát z kanvičky do pohára a späť, aby sa okysličil, je to ohromne umenie pripraviť kvalitný tuarégsky čaj. No Tuarégovia majú čas, do prípravy dajú všetku energiu. Vždy sa pijú tri sklenené poháriky - veľké ako naše poldecáky. Slnko trošku klesne, naši sprievodcovia všetko rýchlo zbalia, naložia a vyrážame. Majte so sebou nabíjačku do zapaľovania, aby ste si nabili mobil a majte náhradné batérie do fotoaparátu. Oplatí sa to. Pevný terén sa spod kolies stratí a my zapadávame do piesku, vytláčame a hľadáme cestu, kde sa piesok neprebára, ideme hlbšie až tam, kde sa naozaj cítime ako v strede púšte. Zaparkujeme pod našou dunou v závetrí, autá prisunieme k sebe, aby sme boli chránení pred púštnou búrkou, naši sprievodcovia nám postavia stany a dajú do nich karimatky. Ak idete na Saharu od novembra do marca, odporúčame určite zobrať si spacáky, v noci sa totiž prekvapujúco ochladí. Vyškriabete sa na najbližšiu dunu a prechádzate po vrcholoch dún, ktoré sa šinú do nekonečna. No v pozadí vidieť krásne rozčesané vrchy a o to sú vaše fotografie krajšie. Spoločne s Enedi (v Čade), Tenere (Niger) sa práve Tassili považuje za najkrajšiu časť Sahary, ktorá je rozlohou veľká ako Európa. Večera pripravená vaším privátnym kuchárom obsahuje vždy aj zeleninu (nikdy sme v týchto sterilných púštnych podmienkach nemali žalúdočné problémy). Zvečerieva sa, slnko zapadá nad dunami, váš ohník horí a na oblohe sa objavujú milióny hviezd. Už dlho ste nezažili takú romantiku, nikde nikto, iba vy, vaši kamaráti a Tuarégovia, pre ktorých je táto nehostinná časť našej zeme životom, ktorý nadovšetko milujú.

Dajte si budíček pred svitaním, lebo zachytiť východ slnka na Sahare je úžasné divadlo. Neotravuje nás zvonenie mobilu a čas sa zrazu spomalil a niet inej možnosti ako ho prispôsobiť slnku. Slnko riadi celú našu cestu Saharou. No teraz ráno je veľmi, veľmi príjemne, piesok je stuDeňý a prvé slnečné lúče sú príjemným pohladkaním. Žltá okolo nás sa mení na oranžovú a o pár minút na žeravo červenú. Máme tu vak s vodou na hygienu, na wc chodíme s lopatou za dunu (za strom je to ďaleko). Naraňajkujeme sa, Tuarégovia všetko zbalia a vyrazíme za ďalším dobrodružstvom. Opäť iné scenérie, neskutočné výhľady na hory, ktoré sa do takých zvláštnych tvarov vykreovali práve pre obrovské zmeny teploty. Cez deň neuveriteľne horúco, ale v noci zima. Všetko je tu tak skutočné, tak silné, akoby ste toto už niekedy zažili. Veď všetci ľudia pochádzame z Afriky a niekde v hĺbke nás to je. Zastavujeme sa v oblasti Didier, v oblasti najvzácnejších petroglyfov našej planéty. Vyryté obrazce antilop, žiráf, nosorožcov, levov, leopardov, ľudí. Vytiahnite si najpoužívanejšiu bankovku Alžírska, 1000 dinárov a na nej nájdete obrázok gazely. Ten istý obrázok je teraz pred vami na skale. Na svete je množstvo miest s petroglyfmi. Toto je to najdôležitejšie. Po obede vstupujeme hlboko do národného parku a dostávame sa do oázy Ihrir. Klesáme z plateau o štyristo metrov nižšie a je ešte teplejšie. No zrazu ako zázrakom vidíme gueltu. V Tatrách máme plesá a v oázach majú guelty = jazerá. Púšť všade okolo tisíce kilometrov a tu sýta zeleň datľovníkových paliem. Je to skutočne zázrak. Prejdeme sa ku guelte, kde sa hlavne pred západom slnka odohráva celý sociálny život. Odvážni sa v nej môžu vykúpať, ale pozor na bilhariózu. V Ihrire sa nastriekajte repelentom. Voda sa z guelty vyparuje, ale niekde z podzemia stále priteká nová. Je to takto od nepamäti. Noc v stanoch alebo v lokálnych kruhových afrických domčekoch. Je šanca si niečo dokúpiť a dobiť elektroniku. Oáza Ihrir má prúd a dokonca mobilný signál.

Dnes nás čaká nádherný deň, opäť čosi nové. Mierime späť na plateau a do známeho kaňonu Essendilène. Bez terénnych áut by sme sa nepohli a ostali iba na začiatku. Máte chuť na trekking? Určite si vezmite pokrývku hlavy, veľa vody a pevnú obuv. Strmé skaliská, úžasné fotografie. Essendilène je perla zelene, kde sú palmy a oleandre konfrontované s úzkymi pieskovcovými vežami. Na konci kaňonu pod vežami, ktoré akoby prstom ukazovali na modré nebesá, je guelta s čerstvou vodou. Vy trekujete alebo fotografujete a kuchár chystá váš posledný obed. Následne prekrižujeme pieskové cesty a presunieme sa na juh až za odbočku na Líbyu a Niger, kde zamierime k poslednému fascinujúcemu zážitku, k skale plačúcej kravy. Opäť nádherné duny ideálne na fotografiu a osamotené skaly, pri ktorých kedysi pred desaťtisíc rokmi pásol pastier na zelených lúkach svoje stáda. No postupne bolo trávy stále menej a kravy nemali čo jest a začali plakať. Fascinujúci petroglyf, ktorý nám v jednoduchých (picassovských) ťahoch osvetlí, čo sa stalo. Umenie je tu s nami od nášho počiatku, no tu na Sahare zostalo zachované to najstaršie umenie v najlepšej kvalite. Slnko zapadá a my sa lúčime s našou Saharou. Dotkli sme sa nekonečna a už chápeme, prečo sa mnohí ľudia tak často do Sahary vracajú, prečo sa do nehostinnej púšte doslova zamilujú.

Tesne po polnoci odchod na letisko, odlet do hlavného mesta a ešte v ten deň odlet domov. Toto je veľmi náročný záver. Prestup na medzinárodné letisko v Alžíri, zacheckovanie sa na odlet domov. Cesta do srdca Sahary je exkluzívnou cestou, ktorá vás posunie v cestovateľstve na inú úroveň. Náročná, no úžasná. Teraz ste unavení, ale ak si následne pozriete fotografie budete hrdí a šťastní.

Túto expedíciu si viete spojiť s kvalitným poznávaním Alžírska - najväčšej krajiny Afriky.