Odlet do najchudobnejšej krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Ak nezačnete našu cestu na dokonalom treku all inclusive vo Fanských vrchoch. Pristávame na letisku v rovinatom Dušanbe, čo je v Tadžikistane, kde je 93% krajiny položenej vo vysokých nadmorských výškach, totálna unikátnosť. Transfer do hotela Hilton v absolútnom centre mesta. Každý deň na tomto zájazde spíme v hoteli a často v tom najlepšom, čo existuje, no úroveň ubytovania je veľmi nízka. Tento hotel je najlepším v celom štáte. Recenziu hotela nájdete v našom blogu o prehliadke Dušanbe.

Po kvalitných raňajkách ranná prehliadka hlavného mesta, ktoré sa kedysi nazývalo Stalinabád. Vedeli ste, že Dušanbe znamená v preklade pondelok? Už na prvý pohľad má mesto prekvapivo veľa parkov, zelene, voľných nezastavaných plôch. Prejdeme Rudaki Avenue, ktorá je jednoznačnou ´chrbticou´ metropoly, okolo ktorej nájdete všetko podstatné. Ulica je pomenovaná podľa tadžického básnika (859-941), zakladateľa perzskej literatúry a modernej perzštiny. Najznámejšia a najfotografovanejšia socha poeta Rudakiho, aj 165 metrov vysoký stožiar s vlajkou, pripomínajúci nezávislosť Tadžikistanu. Tento stožiar dokonca v rokoch 2010-2014 držal rekord najvyššej žrde so zástavou na svete. Ak chcete vidieť najvyššiu, musíte sa s CK vydať do Saudskej Arábie. V blízkosti sochy a stožiaru sa nachádza tzv. biely dom Dušanbe - oficiálne sídlo tadžického preziDeňta, ktoré nájdete aj na tadžických bankovkách. Bývalé Leninovo námestie a socha zakladateľa Tadžikistanu panovníka Ismaila Somoniho, ktorá pod obeliskom vystriedala Lenina. Je vysoká dvadsaťpäť metrov a bola tu umiestnená v roku 1999, na počesť výročia 1100 rokov prvého slobodného štátu Tadžikov. Somoni bol múdry a osvietený panovník, ktorý podporoval chudobných, umelcov, národnú literatúru a vedu, a nečudo, že je dodnes najväčším hrdinom Tadžikistanu. Monument je veľkolepý, zdobený zlatom, svedčiaci o tom, ako si aj dnes domáci túto časť svojej histórie vážia a vzhliadajú k nej. Pred pamätníkom je aj umelecky stvárnená mapa, znázorňujúca, kam kedysi siahala veľká ríša Tadžikov. Múdry kráľ vtedy vládol aj častiam dnešného Afganistanu, Iránu, Turkmenistanu, Uzbekistanu, Kirgizska... Zakývame tadžickému parlamentu, odbočíme na cestu M 41, ktorá sa volá aj Pamir Highway a vydáme sa na 350 km dlhú púť do mestečka Kalai-Khumb. Všetko sa práve začína. Ubytovanie v slušnom hoteli.

Pripravte sa už doma: Stalinovo úspešné dieťa

Ráno sa zobudíme v KALAI-KHUMB, okolo nás hory a za riekou Pandž je už Afganistan. Pandž alebo Amudarija sa za čias Alexandra Macedónskeho nazývala Oxus a vždy tvorila predel medzi ríšami. Tu je rieka široká a dravá a nedá sa prehodiť kameňom ani prebrodiť. No aj tak je úchvatné, že Afganistan je tak blízko. Odporúčame pozrieť si film Leaving Afghanistan (Братство), ktorý natočil ruský režisér Pavel Lungin podľa skutočnej udalosti. Sovietsky zväz opúšťal Afganistan práve tadiaľto. Pamir Highway je jednou z najkrajších ciest sveta a dnes pochopíme prečo. Doplníme kráľovskú, organickú platinovú vodku Šohona. Poprajeme si po tadžicky šťastnú cestu (majte dlhú cestu) a ideme prianie naplniť. Prechádzame 260 km drsnou prírodou, vstupujeme bránami, ktoré oddeľujú jednotlivých sedem dištriktov. Pri meste Rushán sa rieka Bartang vlieva do rieky Pandž. Bartang je napájaná z ľadovcov, no začiatok má v jazere Chaqmaqtin v Afganistane. Našim cieľom je KHOROG, ktoré je hlavným mestom hrdého Gorno-Badakšanského regiónu (GBAO) a na vstup do ktorého potrebujete špeciálny permit. Žijú tu úplne iní ľudia než v hlavnom meste, rozprávajú inými (tzv. pamírskymi) jazykmi, nie sú to suniti, ale šíti, sú hrdí a skromne tvrdia, že oni dávajú Tadžikistanu kultúru. Obyvatelia stredoázijských krajín sú turkického či mongolského pôvodu. No Tadžici odtiaľto z hôr ostali Indoeurópanmi, rozprávajúcimi najčistejšou perzštinou. Do hôr Pamíru sa totiž žiadna armáda nedostala na dlho a preto tu všetko ostalo prapôvodné.

Ísť Pamir Highway týmto smerom je múdry nápad, lebo sa postupne aklimatizujeme na výšky. Turisti, ktorí z neznalosti začínajú z druhej strany z Osha, trpia často ťažkou výškovou chorobou. Khorog leží vo výške 2000 m.n.m.

Prehliadka mesta, pekne upravený mestský park, centrum Ismaelitov, ktoré získalo prestížnu svetovú cenu za architektúru. Povieme si o miliardárovi a filantropovi Aga Khanovi a jeho ohromnom vplyve. Aj o dvoch vetvách islamu, sunitoch a šítoch a hlavne rozdiel budete vidieť v praxi.

Nám nestačí samotná Pamir Highway a tak si dáme zachádzku a odbočíme ešte na užšiu a náročnejšiu cestu. Ideme po Hodvábnej ceste k horám Hindúkuša, do mestečka Iskašim. Čínske kamióny sme nechali na hlavnej ceste a tu sme už úplne sami. Trúfnete si ponoriť sa do termálnych kúpeľov, ktoré spomína už Marco Polo? Tento cestovateľ tvrdil, že jeho najťažší úsek putovania bol práve tu. Pred nami sa objaví zasnežený Nošak (7492 m) vzdialený 35 km, najvyšší vrch Afganistanu. Je o tri metre nižší než Pík Somoni (kedysi Pik Komunizmu) ktorý je najvyšším vrchom tadžického Pamíru.

Podarí sa nám navštíviť afganský trh? Afganskí muži v čapiciach Leva z Pandšíru, (Ahmad Shah Massoud), ktorý bol etnickým Tadžikom, ale aj ženy, ktoré tu nechodia zahalené v čádoroch, ale iba so šatkami na hlavách. V Afganistane žijú štyri milióny etnických Tadžikov. Trh navštívime v prípade pozitívnej bezpečnostnej situácie.

Sme na absolútnom juhu Tadžikistanu, na mobiloch nám naskočil kábulský čas. Dnes vstúpime do WAKHANSKÉHO KORIDORA, ktorý je veľkým skalpom každého cestovateľa.

Navštívime svätyňu, ktorá je tu od čias Hodvábnej cesty. Rohy horských kôz, prastaré zoroastriánske symboly, táto svätyňa nemá s islamom spoločne nič. Cestovateľ dnes musí putovať takto ďaleko a takto náročne, aby sa dopracoval k prapodstate. Výhľady na Pik Marxa a Engelsa (Marx je trošku vyšší) a zmluva medzi Ruskou a Britskou ríšou z roku 1895, (ktorá ukončila tzv. Veľkú hru), v praxi. Tadžici hádžu cez rieku vodku a Afganci na oplátku najkvalitnejší hašiš.

Začína sa najlepšia časť našej cesty, sme ďaleko, veľmi ďaleko. Pozorujeme život ako pred stáročiami. Budeme mať šťastie na svadbu? Alebo inú tradičnú oslavu? Majte oči otvorené. Práce na poliach ako v stredoveku. Hudba, kroje, jazyk, tradičná architektúra, všetko je totálne unikátne. Vstúpime do tradičného pamírskeho domu, ktorý má špecifickú architektúru, ktorú inde nenájdete. Vždy päť pilierov, svastiky (to nie je hákový kríž), špeciálny otvor v strede strechy je prevzatý ešte zo zoroastriánstva a z doby, keď domy nemali žiadne okno.

Hrad (pevnosť) Yamčun je najväčším zo všetkých dvanásť hradov Wakhanského koridoru. Išlo o hlavné sídlo kráľa Kušanskej dynastie. Najznámejším kráľom bol kráľ Kaniška sídliaci v afganskom Balkhu, ktorý ríšu budoval na základoch, čo položil Alexander Macedónsky. Ríša siahala z dnešnej Číny (provincie Sin tiang) cez sever Indie až po Bangladéš. Z hradu sú nádherné výhľady do nekonečna. Kúpele Bibi Fatíma delené na mužskú a ženskú časť. Keď sa v kúpeľoch žena vykúpe, do roka otehotnie. Obed u domácich v tradičnom wakhanskom dome s rovnou strechou. Vynikajúca polievka, mäso, šalát (maximálne bio), kde sme už zabudli, že zelenina môže chutiť takto dobre.

Jedna z teórii hovorí, že árijci (biela rasa - najvyššia civilizácia) pochádzajú odtiaľto. Dnes aj prespíme v tradičnom dome u domácich. Oddych na tapčane.

Pamírska kaša s marhuľovým lekvárom, sýta omeleta a zelený čaj na raňajky. Zasnežené vrchy Hindúkušu a vzácne budhistické stupy vysoko nad údolím, ktoré pretrvali stáročia. Presúvame sa ďalej a nad dedinkou Langar stúpame na dvadsaťminútovej prechádzke ku petroglyfom, umenie našich predkov na týchto skalách pretrvalo 3 až 7 tisíc rokov. Trekking na miesto, kde vidíte začiatok rieky Pandž, keď sa do nej vlieva rieka Pamír. Putujeme ďalej a Afganistan je teraz, čo by kameňom dohodil. Vyskúšate? Riečka oddeľujúca Tadžikistan od Afganistanu je tu plytká a uzučká. Baktrijské (dvojhrbé) ťavy prechádzajú z jedného štátu do druhého bez akýchkoľvek problémov. Stúpame našimi autami stále vyššie a vyššie, prechádzame cez priesmyk Khargush (4344 m) a priesmyk Nayza Tash (4137 m). Máme šancu (za dobrého počasia) vidieť najdlhší ľadovec sveta Fedčenko dlhý sedemdesiat kilometrov a dva najvyššie vrchy krajiny Somoni a Nezávislosti. Po ceste vidieť bielu horu Muztagh Ata (7546 m). Prichádzame do mestečka Aličur, ktoré už pre tvrdé počasie spomínal šítsky prorok Alí a obed v reštaurácii Zlatá rybka. Príroda sa mení, dostávame sa na vysokú suchú plošinu. Ľudia sa tiež zmenili a my stretávame Kirgizov v kalpakoch (typická čiapka). Večer prichádzame do mestečka Murgab, späť na Pamir Highway, kde akoby zastal čas, na hlavnej ulici na najlepšom mieste stále stojí socha Vladimíra Iljiča Lenina. Pred najlepším hotelom mesta (v ktorom spíme) sú postavene jurty, typický príbytok Kirgizov. V hoteli je veľa turistov, tí, čo idú z Ošu, budu mať ráno výškovú chorobu a bude im strašne zle. Na každej izbe máte radiátor, aby ste si v prípade zimy prikúrili.

Cez náhornú plošinu vo výške nad 3 500 metrov vyrážame k jazeru KARAKUL (Čierne jazero). Domáci tvrdia, že v jazere žijú démoni, ale v septembri sa tu koná najvyššia regata na svete. Slané jazero a okolo zasnežené hory a ľadovce, skutočná Strecha sveta, ako Peržania nazývali Pamír. Priesmyk Ak Baital (Biely kôň), ktorý bol s výškou 4655 m najvyšším priesmykom v celom Sovietskom zväze. Fotografia s tabuľou, veď ide o slušnú výšku, sme iba o 153 metrov nižšie, než je Mt. Blanc. Vyjdete ešte pár metrov vyššie a preleziete dierou v plote do Číny? Naozaj je všetko tak blízko. Prejdeme cez hranice a ocitneme sa v ďalšej stredoázijskej krajine v Kirgizsku. Zrazu sa všetko zmení a okolo sú lúky (džailó), na nich ako šampiňóny roztrúsené biele jurty a pastieri pasú stovky koni. Otočíme sa a vidíme Pik Lenina (7134 m). Večer po dlhom dni prichádzame do mesta OŠ, ktoré je kultúrnym centrom juhu krajiny.

Prehliadka tritisíc rokov starého mesta. Vyjdeme po stovkách schodov na vrchol Suleiman Too (UNESCO), kde okrem obrovskej červenej vlajky Kirgizska nájdeme Dom Bábura, malú mešitu, ktorú dal postaviť veľký dobyvateľ a zakladateľ Moghulskej ríše, ktorá vládla stáročia Indii (postavili aj slávny Taj Mahal). Všade okolo je rovina a my vidíme úrodnú Ferganskú dolinu do nekonečna. Uzbekistan je od nás päť kilometrov. Pod nami sa otvára mesto ako na dlani. Ošská univerzita, bazár aj najstaršia mešita mesta. Ochutnáte sušené marhule a vlašské orechy? Šašliky, alebo preslávený ošský plov?

Odlet domov, alebo pokračovanie v ceste Centrálna Ázia. Pýtajte sa v CK na cenu.