Odlet z Európy, prelet ponad celú Afriku až na jej koniec.

Prílet do mesta, ktoré mnohí označujú za najkrajšie mesto sveta. A majú pravdu. Úžasná poloha medzi modrým oceánom a obrovskou Stolovou horou, spolu so svahmi porastenými vínnou révou evokujú raj na zemi. Aj preto naše prvé kroky budú viesť na úpätie Stolovej hory. Našimi autami sa vyvezieme k stanici lanovky, no tí z Vás, ktorí chcú uloviť dobrodružnejšie zážitky budú mať možnosť na "Stolovku" vystúpať pešo. CK pozná najlepší turistický chodník a vy sa dotknete úžasnej prírody v strede trojmiliónového mesta. Na výstup máte 2 hodinky. CK rekord je 52 minút. Lanovkári sa na vrchole hodinku poprechádzajú, dajú si výbornú kávičku, pofotia si damanov skalných. Prechádzka smeruje k Maclears Beacon a každý si vychutná výhľady na Robben Island, kde bol 18 rokov väznený Nelson Mandela, ale aj výhľady na Leviu hlavu, Diablov vrchol a 12 apoštolov na juhu. Už všetci chápeme, prečo je Cape Town taký oceňovaný. Spoločne sa zvezieme panoramatickou, otočnou lanovkou dole. Ubytovanie v absolútnom centre mesta. Ochutnáte na večeru tanier s ražniči z pštrosa, krokodíla, kudu? Alebo vyskúšate steaky, ktoré môžu pokojne konkurovať tým argentínskym? Africká hudba nás dostane do varu. Sme v Afrike, na kontinente, odkiaľ pochádzame a akosi to cítime. S CK sme tu ako doma!

Za najkrajšieho svetla vyrážame na deň, ktorý bude pre vás jedným z najlepších vo vašom živote. Hory a búrlivé more 50 km južne od Kapského Mesta. Uškatce, tučniaky a hrozno plné cukru, ktoré tvorí úžasné vína. Kapské Mesto a jeho okolie má úžasnú mikroklímu. Zátoky, kde bolo prekladisko dreva (Hout Bay), zátoky známe samovraždou desiatok veľrýb. Mierime do národného parku Table Mountain (UNESCO), na absolútny juh kontinentu. Uvidíme už dnes pštrosy, antilopy a opice? 15-minútová prechádzka k majáku na Myse a potom úžasný hodinový trekking (priama vzdialenosť medzi bodmi je 2,3 km) nádhernou prírodou okolo Diasovej pláže s úžasnými výhľadmi a fotopauzami k Mysu dobrej nádeje. Tu v roku 1488 pristál Portugalec Bartolomeu Dias a v roku 1895 ho oboplával aj pradedo nášho riaditeľa Ľuba Fellnera. Už 25 rokov ho Bubáci navštevujú.

Viete, ako ďaleko je odtiaľto k vám domov? Kilometrovníky vám to povedia. Miesto búrok, ktorého sa námorníci obávali, no keď ho zdolali, tak bola veľká šanca zbohatnutia. Ďalej na juh je už iba Antarktída. Po oboplávaní mysu už námorníci nemierili na juh, ale na východ do pokojnejších vôd. Nádherné pláže, tyrkysový ľadový oceán, raj pre vtáky, divoká príroda, akú nájdete iba tu. Bludný Holanďan, vrchy hottentotov a obrovská zátoka False Bay. Tretie najstaršie mesto krajiny, stovky tučniakov. Vykúpete sa či aspoň ovlažíte nohy? Pláže sú plné surfistov a žralokov bielych. Od júna do novembra je šanca vidieť veľryby. Pri pláži, kde surfovala Agatha Christie, odbočíme opäť k Stolovej hore a zamierime do nádherných viníc. Nie hocijakých, ale tých najstarších v subsaharskej Afrike s vyše 330-ročnou kontinuálnou históriou. Poprechádzame sa vinicami, scenérie sú nádherné. Hlavný dom je skvelou ukážkou prvej holandskej architektúry z čias prvého guvernéra Simona van der Stela (17. storočie). Ochutnáme 5 sort od Sauvignon Blanc cez barikové Chardonnay až po špeciálne sorty červeného. Pinotage je sorta, ktorú si určite zamilujete. Za posledných 10 rokov vína z tejto unikátnej vinice dostali 66 zlatých medailí. No špecialitou je, že vínka z týchto viníc si vychutnával Napoleon Bonaparte, pruskí a francúzski králi, vo svojich dielach ich spomína Charles Dickens či Charles Baudelaire ich v Kvetoch zla prirovnáva k perám milovanej.

Luxus, kvalita a história v jednom by mohli byť záverom nádherného dňa. No čaká nás ešte skvelá večera. Dáte dnes prioritu morským potvorám? StuDeňý oceán produkuje to najlepšie na svete. Krevety, ustrice, úžasné mušle či ryba, ktorú nájdete iba tu v okolí mesta. V CK odporúčame reštauráciu Deň Anker (Kotva) umiestnenú v starom hangári, no dnes ide o jednu z najluxusnejších reštaurácií mesta na brehoch prístavu. Mnoho druhov piva z rodinných pivovarov a vínna karta ocenená ako "Platinium" podľa Dinners Club. Ideálny čas na rozhovory s novými kamarátmi, ktorí sa tak často na CK zájazdoch nájdu. Takýto deň plný zážitkov dokážeme zorganizovať po 25 rokoch skúseností a kontaktov! Sme tu pre vás.

Prečítajte si v našom blogu, čo všetko ponúka Kapské mesto.

So skúseným CK sprievodcom sa bezpečne prejdeme absolútnym centrom mesta, navštívime trhy s výrobkami a suvenírmi z celej Afriky. Úžasným zážitkom nielen pre fotografov bude pestrofarebná štvrť Bo- Kaap. Domčeky červenej, zelenej, žltej farby, hnedé, čierne, tyrkysové. Moslimská štvrť, indo-malajská komunita a koreniny od výmyslu sveta. Ruch veľkomesta nechávame ďaleko za sebou a smerujeme do skutočnej Afriky, tiene sú stále dlhšie, ľudí je menej, domy ustupujú prírode a scenéria začína pripomínať divoký západ. Keď opustíme veľkomesto, farmy sa budú postupne zväčšovať a rozostupovať. Kopírujeme pohorie Roggeveld, až sa dostaneme na úpätie hôr. Po ich prekročení prídeme do rozľahlého údolia. Jeho centrom je mesto Citrusdal a na druhom konci Clanwilliam. Dolina pod horami Cederberg je centrom pestovania pomarančov a mandarínok na západe JAR. Okrem toho sa tu darí aj iným plodinám. V malých farmárskych stánkoch je možné kúpiť ich produkty, či už čerstvé alebo sušené.

Za Clanwilliam začína oblasť pestovania endemickej rastliny s menom rooibos červený (Aspalathus linearis). Produkuje sa z neho sušená drť (predtým fermentovaná), ktorá sa používa na prípravu bylinného čaju. Je to jediné miesto na svete, kde sa pestuje a exportuje do celého sveta. Zatiaľ sa ho nepodarilo vo väčšom meradle pestovať nikde inde vo svete. Rooibosové plantáže ustúpia náhornej planine NAMAQUALAND: jediná časť krajiny, kde ešte žijú potomkovia bušmenov. Vedeli ste, že ani černosi, ani belosi nie sú pôvodnými obyvateľmi? Medovo sfarbených potomkov bušmenov a hotentotov tieto dve farby vytlačili úplne na okraj spoločnosti. Táto oblasť je však známa hlavne medzi botanikmi. S príchodom dažďov v septembri táto polopúšť zakvitne. Toto obdobie trvá veľmi krátko, pokiaľ však máte šťastie, pohľad je nezabudnuteľný. Prechádzame okolo baníckeho mesta Springbok a prichádzame k Orange River, kde prespíme a pred nami je už iba Namíbia.

Raňajky a cez hraničný prechod Noordoewer vstupujeme do Namíbie. Namíbia je krajina, ktorá si príliv návštevníkov stráži a kontroly tu môžu byť zdĺhavejšie. Po tom, ako prekročíme hranicu sa vydáme po asfaltovej ceste naprieč regiónom Karas až po úroveň najväčšieho kaňonového systému v Afrike a jednom z najväčších na svete. Tu opustíme asfaltovú cestu a vstupujeme na prašné cesty. Dĺžka Fish River Canyon je 160 km, šírka 27 km a hĺbka v priemere 550 m. Hlavná časť, kontrolovaná správou národných parkov, sa tiahne od prameňov v Ais-Ais po vyhliadku Hobas. Tieto dva body sú od seba vzdialené 70 kilometrov. Zvyšok kaňonu (90 km) je v súkromnom vlastníctve. V kaňone je možné absolvovať trek. Povolenia sa vydávajú od mája do septembra a väčšinou sa čaká viac ako 2 roky. Trek má 88 km bez akejkoľvek infraštruktúry alebo chodníka. Všetko na 5 dní si v horúčave nesiete so sebou. Okrem tohto treku nie je možné zísť na dno, je možné sa iba kochať jedinečnými výhľadmi. Vyhliadka Hobas je považovaná za tú najkrajšiu a my tu strávime veľmi príjemný čas.

Cestou národným parkom hľadajte pštrosy, priamorožce alebo vzácne zebry horské. V suchej krajine sa kde-tu objaví zaujímavá rastlina, Aloe rázsochovitá (AloiDeňdron dichotomum). Miestni jej hovoria "quiver tree", čo znamená "tuľajkový strom". Pôvodní obyvatelia, Sánovia (krováci), si z jej konárov vyrábali tuľajky na svoje šípy. Po vyhliadke nás čaká posledných 140 km a nocľah v oblasti Hardap. Scenéria je polopúšť. Pripravte sa na to, pohodlne sa usaďte a sledujte krajinu, ktorá pripomína americký stredozápad. Stále mierne stúpame.

Po raňajkách si trošku užijeme miestnu krajinu. Sme neďaleko Fish River kaňonu a naokolo žiadne významné mestá. Sme niekde na pol ceste medzi mestom Keetmanshoop a Luderitz. Všade naokolo sú len farmy na dobytok alebo divinu a usadlostí je tu ako šafranu. Na jednej z takýchto fariem sme sa práve zobudili. Rozhliadnete sa okolo seba a máte pocit jedinečnosti. Oblasť Karas vymeníme za Hardap a postupujeme na sever. Vyprahnutá krajina ubieha a pozvoľna sa mení, v diaľke sledujeme množstvo stolových hôr, ktoré sa nám vynárajú na obzore. Na území Namíbie sa nachádza aj niekoľko známych skalnatých kopcov so zarezaným koncom - napríklad Etjo (500m) s dĺžou 10 km alebo Grutberg (1840m), Waterberg a Gamsberg. Stolové hory dostali svoje zvláštne mená od prvých nemeckých objaviteľov. My sme tú najznámejšiu Stolovú horu už spoločne zdolali v Kapskom Meste.

Prejdeme cez niektorý z priesmykov (neočakávajte vysoké pohoria) a dostaneme sa na okraj národného parku Naukluft. Krajina je opäť iná a na stromoch tu hľadajme obrovské hniezda družníka vrabcovitého, príbuzného pletiarky (snovača). Tieto malé vtáčky stavajú najväčšie spoločné hniezda na svete. V jednom hniezde, ktoré môže vážiť aj viac ako 1 tonu, môže mať svoje domovy až 400 jedincov a môžu byť obývané viac ako 100 rokov. Táto otvorená krajina je aj domovom inej divej zveri vrátane gepardov, budete mať oči na stopkách, aby ste ich zahliadli? Namíbia je krajina, ktorá má najväčšiu populáciu týchto ohrozených šeliem. Sú veľmi plaché a ťažko ich vidieť. Miestni farmári však o ich prítomnosti veľmi dobre vedia. Dnešnú noc strávime v oblasti na okraji Piesočného mora, kde je minimum svetelného znečistenia a patrí medzi jedno z najlepších miest na svete na pozorovanie hviezdnej oblohy. Pokiaľ sa v Južnej oblohe nevyznáte a chcete nájsť niektoré z atraktívnych súhvezdí, planét alebo hviezd, stiahnite si niektorú z aplikácií do svojho smartphone. Mliečna dráha je tu neuveriteľne výrazná a v určitých mesiacoch je pekne vidieť Južný kríž alebo obe Magelanove mračná. Nenechajte si toto divadlo ujsť.

Skorý ranný budíček a my vyrážame na bránu parku. Otvárajú ju s východom slnka a tak nie je stanovený presný čas, hýbe sa počas roka. My však chceme byť medzi prvými vo vnútri parku. Vstúpime dnu a nastupujeme na asfaltovú cestu vedúcu naprieč širokým údolím medzi piesočnými dunami. Na 45. kilometri od brány sa nachádza chronicky známa Duna č. 45. Je jednou z tých, na ktoré je povolený výstup a práve na ňu chodí najviac ľudí. My sa preto pohneme ešte o kus ďalej, až na samotný koniec asfaltky. Po ceste budeme hľadať zvieratá, ktoré obývajú tento nehostinný kút sveta. Priamorožce, pštrosy a s trochou šťastia hyeny a šakaly.

Budeme prechádzať aj pomedzi zaujímavé rastlinné útvary, ktorým sa hovorí "rozprávkové kruhy". Nie je úplne zrejmý dôvod, prečo sa trávy správajú tak, že rastú v uzavretých kruhoch. Do roku 2014 boli známe iba miesta v tejto časti sveta, objavili sa však aj kruhy na západe Austrálie. Na konci asfaltu presadneme do terénnych áut a po piesku prejdeme niekoľko kilometrov. Vystúpime ešte pred údolím Sossusvlei. Prejdeme k nástupu na dunu a začneme stúpať. Piesok pod nohami nám bude "utekať" a, doslova, spravíme dva kroky dopredu a jeDeň späť. Aj napriek tomu bude výsledok stáť za to. Väčšine našich klientov trvá tento výstup približne 50 minút až na vrchol jednej z najvyšších dún v okolí, Big Daddy. Výška od základne je približne 260-280 metrov. Z vrcholu duny sa nám naskytne neuveriteľný pohľad na prírodnú pamiatku UNESCO - Piesočné more púšte Namib. Veríme, že tu budeme sami. Keď budeme mať dostatok fotografií, začneme rýchly zostup priamo dolu, do Deadvlei (Mŕtveho údolia).

Je to fascinujúce údolie, kde je biela, kaolínová podlaha, okolo sú červené pieskové duny a nad nami modrá obloha. Na opačnom konci sú torzá 1 200 rokov mŕtvych akácií, ktoré tu rástli v dobe, kedy tu bola v blízkosti tečúca rieka Tsauchab. Úchvatný pohľad na miesto, kde spravíte dokonalé fotky. Z Deadvlei si to namierime k parkovisku, kam prídeme o 15-20 minút. Sadneme opäť na 4x4 a vrátime sa k nášmu autu a vyprahnutí sa dovezieme na bránu parku, do Sesriem. Osviežime sa a ešte sa pozrieme do neďalekého Sesriem kaňonu, ktorý vyhĺbila rieka Tsauchab. Z tohto miesta vyrazíme do Windhoeku. Podľa aktuálnej situácie na cestách zvolíme trasu. V každom prípade budeme musieť prekročiť hory a dostať sa na hlavnú cestu križujúcu krajinu z juhu na sever. Do hotela v hlavnom meste prídeme pravdepodobne medzi 19.00 h a 20.00 h. Tu si už iba doprajeme zaslúženú večeru v niektorej z reštaurácií.

Windhoek je malé hlavné mesto nízkopočetnej krajiny. Odhadovaný počet obyvateľov je do 500 000. Hlavná ulica IndepenDeňce avenue je akousi tepnou mesta. Na jednej strane sa nachádza politické centrum s parlamentom a sídlom preziDeňta, na druhej strane nákupné centrá a obchodné uličky s obchodmi. Na križovatke ulíc Roberta Mugabe a Fidel Castro stojí jedna z najslávnejších budov mesta, luteránsky kostol Kristkirche. Otvorili ho v roku 1910 a je postavený z miestneho kameňa v zmiešanom novorománskom a Art Nouveau štýle. Na pešej zóne Post street Mall je "súsošie" pozostávajúce z rozpadnutého meteoritu, ktorý dopadol v južnej Namíbii, nájDeňého v roku 1838 neďaleko usadlosti Gibeon, pri Fish River Canyon. V roku 1913 ho premiestnili do Windhoeku a dlhé roky boli na kope v Zoo Parku. Neskôr bolo 33 kusov umiestnených na Post Street, odkiaľ už zopár zmizlo vďaka odcudzeniu. Zrátate, koľko ich tu stále ostalo?

Prejdeme sa centrom mesta a spoznáme tak jeho jadro. Po prehliadke sadneme do auta a vydáme sa na cestu po kvalitnej ceste až na jej koniec pri Atlantickom oceáne v Swakopmunde. Pokiaľ sa k nám pripájajú ďalší klienti prichádzajúci z Európy, naložíme ich a spolu odchádzame z mesta. Štyristo kilometrov ubehne ako nič a my sa z horúcich oblastí dostávame do prímorského stuDeňého mesta. Oblečieme si vetrovky a pôjdeme spoločne na večeru. Je tu viacero možností, my máme vytipované tie najlepšie reštaurácie pre vás. Schladíme sa a pripravíme na ďalší deň strávený na Pobreží kostier. Viac o meste Windhoek.

Sme na pobreží kostier, legendárnom, nehostinnom, 2 500 km dlhom pobreží, ktoré bolo postrachom pre moreplavcov. StuDeňý Atlantik, rozpálená púšť bez známky života znamenali smrť bez ohľadu na to, či loď skončila v mori alebo na súši. Ráno sa vydáme po slanej ceste (áno, je vybudovaná zo zmesi miestnej pôdy a slanej vody) až po miesto s názvom Mys CAPE CROSS. Okrem toho, že je prvým miestom v Namíbii, kde sa Portugalcom podarilo v roku 1484 pristáť na čele s moreplavcom Diogom Cão, tak je aj domovom desiatok tisícov uškatcov, ktoré sa tu vyvaľujú na slnku, chytajú ryby, bláznia vo vode, súperia o samice... Obývajú skalistý mys a priľahlú pláž. JeDeň samec má 20-30 samíc a vydávajú neskutočné zvuky. Ozaj, zabudli sme... Zápach.... Ak Vám vadí rybaco-prasací smrad, tak si určite zoberte šatku na ústa. Nenechajte si tým však pokaziť dojem. Po príchode a vystúpení z auta Vás tento odor ovalí, ale po chvíli si naň zvyknete a začnete si užívať prítomnosť uškatcov.

Je tu vybudovaný chodník, aby sa návštevníci dostali do tesnej blízkosti zvierat, ale aby ich zároveň nerušili. Niekedy sa uškatce ocitnú na chodníku a vtedy si treba dávať pozor, predsa len sú to divé zvery. Na pláž je zakázané vstúpiť, aby sme ich nerušili. Sledujte stopy pomedzi ne. Chceme tu byť skoro ráno, akonáhle otvoria bránu parku, aby sme mali šancu stretnúť aj hyeny alebo šakaly, ktoré sem prichádzajú hľadať potravu. Oni tu po sebe tieto stopy zanechávajú. Pozorujte správanie uškatcov, putá medzi nimi, boje samcov o najlepšie pozície na okraji vody... Toto je unikátne divadlo ako z dokumentárneho filmu.

Cape Cross je 127 km od Swakopmundu a my sa doň vrátime späť. Prevezieme sa ďalej na juh do mestečka WALVIS BAY a do zátoky, ktorú sezónne obývajú tisícky ružových plameniakov. Majú tu ideálne podmienky a okrem doby hniezDeňia tu trávia väčšinu roka. Stretnete ich na prechádzke po promenáde v centre mesta alebo za mestom na prírodných plážach. Sledujte ich tance a ako sa kŕmia. Nocovať budeme opäť v SWAKOPMUNDe, ktoré je nemeckejšie ako Nemecko samé s vyslovene nemeckou atmosférou z obdobia Kaisera Wilhelma. Vynikajúce reštaurácie, more, skvelé nákupy, morský vzduch nám spríjemnia pobyt. Odvážlivci sa okúpu v oceáne, a ak bude čas tak záujemcovia absolvujú fakultatívnu jazdu na terénnych motocykloch quadbikoch (štvorkolkách) po dunách. Niečo čo stojí naozaj zato, aj pre tých, ktorí nemajú vodičák! Pokiaľ budete mať viac času, pozrite si napríklad múzeum kryštálov Kristall Galerie, kde majú v expozícií údajne najväčší kus kvartzového kryštálu na svete, alebo príjemné akvárium, kde uvidíte ryby a iné morské tvory žijúce v tejto časti Atlantického oceánu. Swakopmund sa otvára svetu a turistický ruch tu za posledné roky nabral na obrátkach.

Opúšťame Swakopmund a scenéria sa mení. Aj napriek blízkosti oceánu je tu nehostinná púšť. Rastliny tu žijú iba zo vzdušnej vlhkosti, reálneho dažďa je tu pomenej. Ako sa vzďaľujeme od pobrežia, krajina s občasnými odolnými rastlinami sa začne meniť. Razom pribudnú vyššie rastliny, začne sa objavovať tráva a kríky. Hory po ľavej strane pri príchode do baníckeho mestečka Uis sa volajú Brandberg s najvyšším vrcholom Königstein s výškou 2 573 m.n.m, čo je najvyššia hora v Namíbii. To sme sa už ocitli v krajine pôvodných ľudí - krovákov. Patria do jazykovej skupiny San a sú známi klikacími a mľaskacími hláskami. Z opačnej strany pohoria sa nachádza miesto so skalnými maľbami známe ako White Lady. V tomto pohorí rastie 350 druhov rastlín, z toho 11 je endemických a nenájdete ich nikde inde na svete.

Vstupujeme do krajiny známej ako Damaraland, pomenovanej po jednom zo sanských kmeňov. So šťastím nám tu ráno prebehnú cez cestu surikaty známe z kalaharskej oblasti. Na ceste sa objavuje dopravná značka "pozor, slony". Práve tu sa podľa ročného obdobia pohybujú rodiny púštnych slonov. Žije ich už iba posledných niekoľko sto jedincov a nájdete ich v Damaralande a Kaokolande v Namíbii a v južnej Angole, kde však boli zväčša vystrieľané. S dávkou šťastia ich zazrieme, poprípade zvyšky po ich hodovaní. Prechádzame krajinou so skalami akoby naváľanými od obrov. Krajina je neuveriteľne fotogenická. Tesne pred príchodom do oblasti Twyfelfontein sa nachádza múzeum pod otvorenou oblohou Damarov. Je to obdoba našich skanzenov. Tu sa dozviete niečo o živote krovákov. Uvidíte, ako bývajú, čo jedia, aké liečivé rastliny používajú a ako sa bavia tancom a spevom. Zahráte si s nimi hru, ktorá riešila aj medzidedinské spory?

Twyfelfontein znamená "pochybný prameň". Miesto poznali ľudia tisíce rokov. Na jednom z miest sa zachovala vysoká hustota skalných rytín - petroglyfov. Nachádzajú sa na mieste, kde bola založená farma Twyfelfontein, dokonca pôvodný prameň je stále aktívny. Táto skupina petroglyfov je zapísaná na zoznam UNESCO. Najstaršie z nich majú približne 6 000 rokov. Sú tu vyobrazení ľudia, zvieratá a ich stopy, ale aj bytosť Levieho muža s ľudskými rukami a množstvo "máp" so zaznamenanými stálymi a občasnými napájadlami. Sú to, samozrejme, predpoklady, pravdu sa už asi nikto nedozvie. Samotné prostredie je nádherné. Prespíme v blízkosti tohto miesta.

Prechádzame Damaralandom a po hodine prichádzame k ďalšej zaujímavosti. Nachádza sa tu jeDeň z najlepšie zachovaných skamenelých lesov na svete (ďalšie sú v Arizone, Grécku, Patagónii a Egypte). Predpokladá sa, že stromy boli počas obrovských záplav prinesené riekami z centrálnej Afriky až do týchto miest približne pred 60 miliónmi rokov. Tu boli pochované v hĺbke až 1000 metrov a postupom času eróziou znovu prinesené na povrch. Uvidíme tu niekoľko kmeňov a kusov stromov voľne v prírode. Pomedzi ne rastie fascinujúca rastlina, ktorú paralelne v rovnakom období "objavili" dvaja ľudia - Thomas Baines a Rakúšan Friedrich Welwitsch v roku 1859. Miestni obyvatelia poznali rastlinu už tisíce rokov pred nimi. V afrikánčine (jazyk Búrov) ju volajú "twee-blaar-kanniedood", čo v preklade znamená "dvojlistá-nesmrteľná". Toto sú jej základné charakteristiky. Rastlina má iba dva listy, aj keď vyzerá, akoby cez ňu prešla kolóna džípov a dožíva sa veľmi vysokého veku, pravdepodobne až niekoľko tisíc rokov. Rastie iba na pohraničí Namíbie a Angoly, približne 50-60 km od pobrežia, kde má dostatok vzdušnej vlhkosti padajúcej z Atlantiku v tejto oblasti. Je len málo zvierat, ktoré ju dokážu konzumovať, jednými z nich sú priamorožce a nosorožce. Tu si o rastlinách povieme viac.

O niekoľko kilometrov ďalej, v meste Khorixas, nastúpime na asfaltovú cestu, aby sme z nej mohli zísť hneď za mestom a pokračovať až po Kamanjab po prašnej ceste. V Kamanjabe nás čaká pevná cesta, ktorá nás dovedie až do Opuwa, hlavného mesta Kaokolandu. Ten sa začína niekde na úrovni juhozápadného rohu národného parku Etosha. Sledujte cestu okolo seba, možno uvidíte niektorých z divých obyvateľov tohto regiónu. Ako sa blížime k Opuwo, popri ceste pribúdajú termitiská. Stavby vysoké až štyri metre tu dotvárajú opäť inú scenériu. Pozrieme sa na ne zblízka a dozvieme sa niečo o termitoch. Už druhým dňom ideme oblasťou, kde bývajú ľudia kmeňa Herero. Muži vyzerajú ako bežní obyvateľ Namíbie, ale ženy sú o niečom inom. Mohutné dámy, ktoré sa obliekajú do zvláštnych šiat a ešte zvláštnejších čepcov. V meste Opuwo ich uvidíme v spoločnosti žien kmeňov Himba a Zemba. Oba tieto kmene žijú v oblasti severnej Namíbie a južnej Angoly. Rozdiel je vo výzore. Himbské ženy si telo a vlasy natierajú zmesou hlinky (okra) a kravského tuku, kdežto zembské ženy nie. Preto je aj výzor hímb tak exotický.

My pôjdeme navštíviť dedinu Himbov. Dedinky sú roztrúsené po krajine a splývajú s okolím. Vojdeme do jednej z nich a náčelníkovi odovzdáme darčeky vo forme múky, oleja, tabaku, čaju a sušienok pre deti. Vysvetlíme si spôsob života týchto ľudí, prečo ženy nosia kožené čepce a ako sa umývajú, keď tu nie je takmer žiadna voda. Opuwo je zaujímavé mesto, kde sa miešajú kultúry a tradiční ľudia tu prichádzajú do supermarketu alebo do banky. Dva svety sa stretávajú na malom kúsku.

Dnešný deň je určený na presun k národnému parku Etosha. Tento národný park má rozlohu 22 300 km2 a patrí medzi najpopulárnejšie safari v Afrike. Cesta povedie suchou krajinou,väčšinu dnešného dňa budeme kopírovať plot národného parku Etosha. Keď prejdeme cez červenú líniu (veterinárna kontrola), dobytok sa už nebude voľne pásť a opäť ho vystrieda divá zver. Popri ceste sa často pasú prasatá bradavičnaté, alebo malé antilopy trávne. So šťastím už tu natrafíme na zebry alebo žirafy. Vitajte v oblasti Etoshe. Etosha je nesmierne rozľahlá (cca polovica Slovenska) a zvieratá v nej naozaj rozmanité. Začnete rátať, koľko druhov sme už stihli zazrieť?

Pokiaľ bude ubytovanie zabezpečené v oblasti východnej brány, cesta z Opuwa povedie severnou stranou sprvu suchou krajinou až na hranicu s Angolou. Tu sa začne svet okolo nás zelenieť a voda bude pribúdať. Popri hranici, kade tečú aj rieky Kavango a Kunene, žije veľké množstvo ľudí. Voda = život. Krajina okolo nás bude zelená a na veľa miestach budú jazerá a jazierka, niektoré stále a niektoré dočasné. Takmer všade uvidíme rybárov chytať ryby. Sledujte ich a porovnávajte techniky. Možno uvidíme 20 ľudí ťahať sieť, alebo jednotlivca chytať na vlasec, alebo deti s pascami, do ktorých chytajú sumčeky. Nazrite im do košov, čo sa im podarilo uloviť. V tejto časti pribúdajú palmy a majestátne baobaby. Zastavíme pri tom najväčšom, ktorý po ceste máme. Baobaby sú veľmi zaujímavé stromy, väčšina druhov rastie výlučne na Madagaskare, iba jeDeň druh v pevninskej časti Afriky medzi obratníkmi. Nakoniec sa od tohto zeleného raja odkloníme a vstúpime opäť do suchej oblasti, aby sme sa priblížili k našej lodge. Pokiaľ bude ubytovanie pri južnej bráne, na hlavnej severo-južnej ceste C35 sa vydáme na juh a popri južnom okraji Etoshe prejdeme až k Andersonovej bráne.

Dlho očakávané safari. Arabský výmysel, ktorý si dosýta užijete iba v Afrike. Africká fauna je legendárna a národný park ETOSHA Vám ukáže svoje tajomstvá. Perla medzi národnými parkmi - 4 600 km2 z jej rozlohy 22 500 km2 tvorí biela soľná panva. Zvieratá tu majú vyhraDeňú väčšinu územia a vy ich nerušíte svojou prítomnosťou, ale, na druhej strane, je tu zveri dosť na to, aby ste mali vynikajúce safari a videli maximum z africkej divočiny. Žijú tu všetky atraktívne zvieratá s výnimkou byvola, krokodíla a hrocha. Vzhľadom k nedostatku vody sa im tu nemôže dariť. Ostatní obyvatelia buša sú ale prítomní. Stretnete žirafy, nosorožce, slony, stáda zebier, skákavých antilop, pakone a množstvo impál, skvelých skokanov zo skupiny antilop. Nachádzajú sa tu aj jedineční priamorožci juhoafrickí, ktorí sú symbolom suchých oblastí Namibu a Kalahari. Jeho iný názov je oryx alebo gemsbok. Ak budete mať šťastie, natrafíte na šelmy. Vyskytujú sa tu všetky veľké mačky - lev, leopard a gepard. Hľadajte šakalov, hyeny, pštrosy, hady, varany, korytnačky, orly, supy, karakaly. Park je dobre prístupný aj pre osobné autá, a tak si môžete spraviť vlastné safari, bez miestneho sprievodcu a pridať tak niekoľko hodín jazDeňia naviac.

Najlepšou dobou je obdobie sucha, kedy sa zvieratá zdržiavajú pri napájadlách a Vám stačí iba čakať. Napájadiel je tu viac ako dosť a rôzne zvieratá majú obľúbené iné napájadlá. Niektoré z nich tak máte väčšiu šancu vidieť. Napríklad nosorožce, levy a leopardy sú teritoriálne a opakovane sa v rovnakú dobu vracajú k tým istým miestam. Stačí poznať ich zvyky a je tak väčšia šanca ich vystopovať. Po období dažďov je zasa zaujímavá samotná panva Etosha. Vznikne tu jazero s rozlohou takmer 5 000 km2, ktoré má maximálnu hĺbku 20cm. Sem sa na krátku dobu zletia plameniaky zo širokého okolia, aby sa tu dosýta nakŕmili rias, ktoré v tomto plytkom, alkalickom jazere rastú.

Jazero postupne vysychá a mení svoju farbu. Z hnedo-červenej, cez zelenú, až do čisto bielej, keď nadobro vyschne. Cesty sú výborne značené, informácie o pohybe atraktívnych živočíchoch dostanete v každom z troch kempov. Všetko záleží už len od vašich očí a dávky šťastia. Obrovským lákadlom sú slony. Je to najvýchodnejšia časť populácie púštnych slonov, ktoré sú najväčšie. Ak budete mať šťastie, uvidíte mohutné samce obalených bielym bahnom. Keď si ich o niekoľko dní porovnáte so slonmi v Chobe, uvidíte rozdiel vo veľkosti.

Je zakázané jazdiť mimo vyznačených ciest, kričať na zvieratá, hádzať do nich predmety, aby Vám zapózovali. Ste u nich doma. Pripravte sa na safari vopred.

Dnešné ráno sa nikam neponáhľame a máme možnosť si trochu odpočinúť. Lodge poskytuje príjemné prostredie na relax uprostred africkej divočiny. Doobeda sa posunieme smerom na juh, a to k najväčšiemu meteoritu na svete - HOBA meteorite. Až 50-tonový kus takmer čistého železa, ktorý tu našiel miestny farmár, keď v roku 1920 oral svoje pole pluhom ťahaným volmi, je stále na svojom pôvodnom mieste. Obsahuje 82,4 % železa, 16,4 % niklu a 0,76 % kobaltu. Dĺžku má 3 metre a hrúbku 1 meter. Počas dlhých rokov z neho návštevníci odsekávali kusy a takto z neho "zmizla" pravdepodobne až jedna tona. Je neuveriteľné, že takáto vzácnosť je stále na svojom pôvodnom mieste, na farme, kam dopadol pred približne 80 000 rokmi. Prečo sa tu nezachoval kráter? Pozor na hlavu!

Pomedzi farmy prichádzame až do búrskeho mesta Grootfontein. Kedysi významná železničná stanica je na križovatke ciest na sever, juh a severovýchod. My pokračujeme ďalej na severovýchod k Angolskej hranici. Prichádzame do mesta Rundu, ktoré je na začiatku Capriviho pásu. Dnešnú noc strávime podľa možností v Rundu alebo pri Grootfontein.

Opustíme centrálnu Namíbiu a vydáme sa na sever. Či už z Grootfontein, alebo Rundu, dostaneme sa na brehy rieky Kavango. Ocitneme sa pri hranici s Angolou - v zelenej, relatívne husto zaľudnenej oblasti, ktorá sa nazýva Caprivi strip. Úzky pás Namíbie, dlhý 570 km a široký 15-25 km, jej zabezpečuje spojenie so Zambiou a prístup k nerastným bohatstvám tejto krajiny. Caprivi je najľudnatejšou časťou krajiny a zároveň najzelenšou. Angolské rieky sem prinášajú vlahu, stromy sú väčšie, listy zelenšie a drevo častejšie. Je to aj migračná zóna slonov a psov hyenovitých, tak majte oči na stopkách. Zastavíme sa po ceste v niektorej z typických dedín miestnych ľudí. Uvidíme ich jednoduchý spôsob života. Stromov je tu dostatok, a tak tu popri ceste uvidíme veľké množstvo vyrezávaných výrobkov. Budeme prechádzať aj miestami, ktoré sú chránené a nie sú tu žiadne dediny, na druhej strane oblasti obývané množstvom ľudí.

V meste Divundu natankujeme a prejdeme po moste cez rieku Kavango, ktorá sa tu stáča na juh a vstupuje do Botswany. Rieka pramení v Angole a tu ju volajú Rop Cubango. V Namíbii je to Kavango a v Botswane Okavango, až sa po 1 600 kilometrov dlhej púti rozleje do jednej z najväčších vnútrozemských delt na svete v národnom parku Moremi. V dávnej histórii bola táto rieka pravdepodobne hlavným zdrojom obrovského jazera Makgadikgadi v centrálnej Botswane. V Namíbii rieka klesá o 4 metre na krátkom úseku na mieste, ktorému hovoria Popa Falls. Sú to skôr pereje ako reálny vodopád. My pokračujeme ďalej po kvalitnej asfaltovej ceste až do posledného mesta v Namíbii - Katima Mulilo.

Po noci strávenej v tomto provinčnom meste odchádzame na juh na hranice s Botswanou. Prekročíme hraničný prechod Ngoma Bridge a sme v Botswane. Medzi oboma hranicami je most ponad rieku Chobe. Na botswanskej hranici sú nádherné baobaby, ktoré dodávajú prechodu exotický nádych. Vstupujeme do najdemokratickejšej krajiny Afriky, ktorá je politicky vyspelejšia ako Slovensko. Hneď za hranicou sa zaregistrujeme a vstúpime do národného parku Chobe. Počas tranzitu nemôžme zastaviť a fotiť zvieratá, ale veríme, že počas jazdy niečo zaujímavé uvidíme. Najčastejšie sú to slony, objavia sa ale aj rôzne antilopy, žirafy a krkavčiak menší (veľký druh zemného zobákorožca).

Po príchode do Kasane, mesta na okraji parku, sa presunieme na miesto, kde sa nalodíme, nakoľko nás čaká plavba v národnom parku po rieke Chobe. Chobe NP je jedným z najlepších národných parkov na svete a živým dôkazom, že Afrika si svoje prírodné bohatstvo dokáže efektívne chrániť. Budeme sa plaviť po rieke a pozorovať zvieratá z iného uhla. Dostaneme sa bližšie k hrochom, krokodílom a ostatným zvieratám, ktoré sú úzko naviazané na vodné prostredie. Jedinečný zážitok je umocnený zapadajúcim africkým slnkom. Hovorí sa, že v Afrike sú západy slnka najkrajšie. Budete s týmto tvrDeňím súhlasiť? My veríme, že áno.

Dnes nás čaká dopoludňajšie safari v Chobe. Vyrazíme skoro ráno. Chobe je úplne iný typ parku ako Etosha. Je menej známy, ale životom prekypujúci park. Najčastejší spôsob návštevy tohto parku je vozenie sa po brehu rovnomennej rieky. Môžete si zvoliť z dvoch spôsobov. Buď tradičnou cestou autom, alebo z lode, čo sme absolvovali už prvý deň po príchode do Kasane. Auto vám umožní vidieť breh rieky a takisto aj buš a les ďalej od vody. Najlepšie je obdobie sucha (od mája), kedy sa zvieratá sťahujú k rieke, keďže park nemá dostatok napájadiel. Cesta vodného safari je ďalšou možnosťou. Zver je na prítomnosť lodí zvyknutá a nemajú problém, ak zakotvíte tesne pri nich. Takto si môžete vychutnať pohľad na pijúce, alebo kŕmiace sa slony, rôzne druhy antilop, vrátane vzácnych a plachých hrivnatcov čiernych a antilop konských. Vodárka lečve je tu bežná, takisto ako hrochy a krokodíly. Týchto si máte možnosť z lode pozrieť z minimálnej vzdialenosti. V parku žijú všetky zvieratá, ktoré sa bežne na safari dajú vidieť, okrem nosorožcov. Tých, bohužiaľ, pytliaci vybili a zvyšných päť bolo presťahovaných na neďalekú záchrannú stanicu. Zaujímavé je mestečko Kasane, ktoré bezprostredne susedí s parkom. Cez deň sa po uliciach potulujú rodinky prasiat bradavičnatých a v noci je možné stretnúť byvoly alebo slony krátiace si cestu cez mestečko k pastve na brehu rieky Chobe.

Hlavným lákadlom národného parku sú práve chobotnatci, ktorých sa tu nachádza neuveriteľných 130 000 z celkového počtu 170 000, ktoré sa vyskytujú v celej Botswane. Vďaka celoročne tečúcej rieke je tu život. Po safari odchádzame na zimbabwskú hranicu vzdialenú z centra mesta 11 km. Na hraniciach si kúpime víza do Zimbabwe. Dĺžku čakania ťažko odhadnúť, ale počítajte s cca 1,5 hod. Na hranici si dávajte pozor na mačiaky a paviány, ktoré sa snažia z áut ukradnúť nejaké jedlo.

Po prechode hraníc nás čaká cesta zimbabwským národným parkom Zambezi po dobrej asfaltke až do mesta Victoria Falls. Sme na Viktóriiných vodopádoch. JeDeň z prírodných divov sveta, s názvom Mosi Oa Tunya/Dym, ktorý hrmí. Hneď sa vyberieme pozrieť si tento div. Vstúpime do areálu a prejdeme sa po celej dĺžke tejto strany vodopádov od Devil´s Cataract až po vyhliadku na most. Celková dĺžka vodopádov je 1 700 metrov a hĺbka okolo 110 metrov. David Livingstone, ktorému vodopády ukázali miestni obyvatelia počas jednej z jeho prieskumných ciest v roku 1855, ich pomenoval po britskej kráľovnej Viktórii. V pôvodnom jazyku Sothov sa volajú Mosi Oa Tunya a tento názov je aj na oficiálnom zozname prírodných pamiatok a na zozname UNESCO. Prehliadku začneme pri Livingstonovej soche a skončíme o 1 200 metrov ďalej na vyhliadke na most ponad rieku Zambezi. Tento je ešte pozostatok doby budovania železnice, ktorú si zaumienil postaviť Cecil Rhodes. Táto mala spájať Kapské Mesto s Káhirou. Dielo sa mu nepodarilo dokončiť. Rhodes je pochovaný na kopci v národnom parku Matopos v Zimbabwe.

My sa po hrane vodopádu budeme prechádzať po jednotlivých vyhliadkach. Počítajte s tým, že v období sucha, kedy je prietok najmenší, na mieste pri hlavnom vodopáde zmoknete. Počas veľkého prietoku, kedy sú vodopády plné, budeme zmoknutí takmer počas celej prechádzky. Neexistuje ideálny stav rieky, kedy tečie veľa vody a nezmoknete. Každá doba však má svoje "pre" a návšteva vodopádov je vždy jedinečným zážitkom.

Voľný deň na vodopádoch, počas ktorého môžete absolvovať rôzne fakultatívne aktivity.

Ak ste aktívni a nemáte radi oddych, keď ste na cestách, zvoľte si 3 v 1. Absolvujete vyhliadkový let vrtuľníkom ponad vodopády, stretnutie s levmi v súkromnej rezervácií a budete sa pri západe slnka plaviť po rieke Zambezi v národnom parku na pokojnej rieke nad vodopádmi. Tu máte šancu vidieť slony, žirafy, antilopy, hrochy a krokodíly na brehu alebo vo vode.

Let vrtuľníkom nezaberie veľa času. Viktóriine vodopády boli v roku 2008 zapísané na zoznam 7 prírodných divov. Preleťte ponad tento zázrak a užite si pohľad na "Dym ktorý hrmí" z výšky 600 m. Za 12 minút spravíte nad vodopádmi dve "osmičky" a každý tak má šancu sa spravodlivo pokochať. Celá aktivita trvá približne 1,5 hodiny, odlety sú každých 30 minút. Poletíte nad horným tokom rieky pred vodopádmi a ponad samotné vodopády k miestu, kde sa začína úžasný kaňonový systém rieky Zambezi. Vstupné do národného parku vo výške 15 USD sa hradí priamo na mieste.

Ochrana prírody je čím ďalej tým aktuálnejšia téma. My v CK sa snažíme o podporu zmysluplných projektov. Jedným z nich je aj projekt na záchranu afrických levov. Záchranná stanica vo Victoria Falls v spolupráci s organizáciou ALERT odchovávajú a pripravujú levie skupiny na vypustenie do voľnej prírody v Zimbabwe, ale aj inde v Afrike. Pozrite sa zblízka na cieľ projektu, podporte túto unikátnu aktivitu a zažite stretnutie s levmi zoči-voči. Po jazde v chránenom aute v tesnej blízkosti levov sa dostanete do upravenej pozorovateľne, odkiaľ spravíte tie najúžasnejšie fotky kŕmiacich sa levov. Pozorovateľňa je pod úrovňou terénu, a tak vaše fotografie budú mať unikátny uhol, aký vo voľnej prírode nedosiahnete. A, navyše, títo majestátni páni savany budú od Vás len niekoľko metrov. Dokonalý zážitok.

Splavovanie rieky Zambezi je považované za najdivokejší komerčný rafting na svete. To znamená, že je určený takmer pre každého. Množstvo perejí a kilometrov prejDeňých za jeDeň deň určuje hladina rieky. Zážitok je však garantovaný, či prejdete perejí 14 alebo 17. Táto poldňová aktivita býva najsilnejším zážitkom na zájazde vôbec. Bežne zdatný človek bez strachu z vody ho zvládne. Zažite pocit splavu teplej, ale dravej vody a spravte takto Vašu dovolenku viac adrenalínovou. Cena zahŕňa: dopravu, rafting, výstroj. Poplatok za vstup do národného parku vo výške 10 USD /1 osoba platí každý osobne priamo na mieste. V mesiacoch apríl a máj býva najvyššia hladina rieky a z bezpečnostných dôvodov sa rafting často neprevádzkuje. Pokiaľ je toto dôvod Vašej cesty do Afriky, vyberte si iný termín. V prípade, že máte aktivitu objednanú a nebude sa z týchto dôvodov organizovať, sumu vám v plnej výške vrátime.

Ak chcete zažiť ďalšiu krajinu, vydajte sa na poldňový výlet do Zambie. Navštívite mestečko Livingstone a rovnomenné múzeum, ktoré sa venuje prírode a histórii tejto oblasti. Neďaleko sa nachádza ukážková tradičná dedina, kde naživo uvidíte, ako kedysi žili ľudia pri Victoria Falls. Cestou sa môžete pozrieť aj na vodopády zo zambijskej strany. Z ktorej sú krajšie? Na to asi odpoveď neexistuje, z každej sú iné - ani lepšie, ani horšie.

Ešte nemáte dosť a máte radi veľa adrenalínu? Skočte si bungee do 111 metrovej rokliny, kde sa takmer dotknete vody v Zambezi. A ak chcete adrenalínu ešte viac, dajte si kombo. Na zipline prekonajte kaňon Zambezi a naviac sa zhúpnite na húpačke z mosta. Urobte krok do neznáma a pohúpajte sa na lane kúsok nad hladinou vody.

Jazdili ste v Thajsku, Indii alebo na Srí Lanke na indických slonoch? Postupne sa od tejto aktivity upúšťa a nahrádza sa vo svete interakciou. Zažite stretnutie s tým africkým. Nie je to tak bežné, nakoľko africké slony neboli používané ako pracovné a chýba tu táto história. O to je tento zážitok unikátnejší.

Potápali ste sa so žralokmi? Čo takto krokodíl? V malom nákupnom centre Elephant walk toto môžete zažiť. Ponorte sa do bazéna s obrovskými krokodílmi nílskymi.

Máte radi nákupy? Na miestnom trhu alebo v obchodíkoch na hlavnej ulici si užijete. Tu dokúpite to, čo Vám ešte chýba. Hľadajte a zjednávajte.

Koniec koncov, Victoria Falls je najlepšie miesto v Afrike na tieto aktivity. Vyberte si.

Dopoludnia ešte máte čas absolvovať aktivity, na ktoré vám nevyšiel čas predošlý deň, alebo si len tak odpočinúť v záhrade pred nastávajúcou cestou domov. Okolo 10.30 h nastúpime do autobusu a odvezieme sa na letisko. Prejdeme imigračnou kontrolou a oficiálne tak opúšťame túto exotickú krajinu. Posledný pohľad na africkú oblohu a odlet z Victoria Falls cez Johannesburg domov. Na letisku v Johannesburgu máte šancu ešte dokúpiť posledné suveníry. Majú tu slušný výber, myslite však na váhové a rozmerové limity, nakoľko už máte k dispozícii iba príručnú batožinu a budete cestou domov prestupovať.