Odlet z Viedne cez 6 časových pásiem na druhý kontinent. Večerný prílet na rovník, do Ekvádoru ešte stále v ten istý deň! Čoraz viac ľudí si aj túto cestu chce spríjemniť a využije možnosť doplatenia Business class. Vyskúšajte to aj Vy a budete sa tešiť už na samotnú cestu na zájazd. Priletíte do svojho cieľa oddýchnutý. V CK Vám radi aj v tomto poradíme.

Po prílete nás víta hlavné mesto Quito ležiace na úpätí sopky Pichincha vo výške 2 800 m n. m. a podľa mnohých to je najpokojnejšia a najbezpečnejšia juhoamerická metropola. Letisko v Quito je dokonca druhé najlepšie letisko v Južnej Amerike podľa Skytrax za rok 2019 aj 2020, a to je už čo povedať. Po prílete spoločný presun do koloniálnej ekvádorskej dedinky Nono, ktorá sa nachádza približne 30-45 minút od Quita (ktoré si pozrieme až po návrate z Ánd). Ubytujeme sa v rozprávkovom domčeku Villa Doris Country House ďaleko od ruchu veľkomesta, kam CK chodí už dlhé roky. Pôvabná usadlosť umiestnená do prekrásne rozkvitnutej záhradky, v ktorej lietajú kolibríky a o ktorú sa stará naša vynikajúca dlhoročná priateľka a miestna partnerka Lorena, ktorá CK klientov už veľmi dobre pozná, Vás očarí a príjemne prekvapí. Milé rodinné privítanie. Dáme si spolu vynikajúcu večeru, ktorú máme už v cene. Ak ste vegetarián, vegán alebo máte alergie, dajte nám o tom vopred vedieť. V CK radi pre Vás zabezpečíme čokoľvek budete preferovať. Večeru budeme mať v podobe výdatnej zeleninovej polievky, hovädzieho mäska so zemiakmi a šalátom a ekvádorskej čokoládovej peny (zmena vyhraDeňá). K dispozícii voda, na prípitok rum canelazo a ovocný čaj. Varí pre nás skvelý šéfkuchár, z neďalekej reštaurácie Tierras del Fuego.

Oddych po prílete. Toto je začiatok aklimatizácie vo výške 2800 m n.m. Odporúčame ísť spať čo najneskôr, aby ste sa rýchlejšie preorientovali na časový posun a nezobudili sa skoro nad ránom. Dobrú noc v tom snáď najpokojnejšom a najčarovnejšom mieste Ekvádora, kde Vás ľudia vítajú s otvorenou náručou. Zo Slovenska na toto miesto nikto nechodí a preto ho v CK máme tak veľmi radi.

Prvé ráno v Ekvádore. Ako raňajky sa zvyčajne podávajú čerstvo upečené syrové empanady alebo humitas, ktoré majú syrovo-kukuričnú konzistenciu, ktorá sa pripravuje varením v kukuričnom liste. Svieži čerstvý džús z tamarilo, kávička, zrnka ktorej pochádzajú z hmlového pralesa, čerstvé pečivo a domáce džemy. Načerpáme energiu, naladíme sa na začiatok programu v prebúdzajúcej sa prírode a tešíme sa na dnešné zážitky.

Dnes nás čaká ľahká turistika v okolí dedinky Nono, ktorá je ešte z koloniálnych čias s ekologickým cítením a zaujímavým ekosystémom. Navštívime aj miestnu haciendu (systém rančovania, ktorý zaviedli Španieli), kde si povieme viac o živote na tomto mieste. Je to doslova magická oblasť, kde poletujú kolibríky a ak budete šikovní, tak určite dnes nejedného uvidíte. Je to miesto, kde sa hmla spúšťa po vysokých kopcoch dolu do údolia a dodáva tejto scenérii neuveriteľné tajomno. Kvôli tomu je toto prostredie tak zelené, svieže a bujné. Na tieto nevšedné fotografie sa budete po zájazde ešte dlho pozerať a spomínať. Máte pocit, že sem musia utekať všetci obyvatelia hlavného mesta, ak sa chcú nachvíľu zresetovať a vyčistiť si hlavu. K tomu sa tu dá toho veľmi veľa robiť, či už pozorovať vtáky, jazdiť na koni, vybrať sa na prechádzky, ľahkú turistiku, alebo bicyklovať. Na koňoch tu jazdia približne od roku 1500, keď sa sem dostali španielski dobyvatelia a predstavili tieto vznešené zvieratá domácemu obyvateľstvu. Od tých čias sa táto oblasť uberala smerom k rančérskému spôsobu života.

Toto miesto navštevujeme už niekoľko rokov a vždy odchádzame nadšení. Turisti väčšinou ostávajú v centre Quita a takmer nikto nehľadá niečo tak unikátne. Tu v Nono sme to unikátne našli. Stretnutie s domácimi, ktorý Vás privítajú a pohostia s čistým a otvoreným srdcom. Aj introverti sa do tohto miesta zamilujú. Spoločne sa naobedujeme. Všade je prekrásne rozkvitnutá zelená príroda, neskrotné vrchy Ánd, ľudia žijú v pokojnom tempe a my nasávame prvé dojmy a získavame pravdivý obraz o krajine.

Po zoznámení sa s okolím vyrážame na zahrievaciu 4-hodinovú túru do hmlového pralesa, kde sa necháme ešte opantať rajskou zeleňou. Sme v oblasti, kde sa Andy stretávajú s regiónom džungle a pobrežia. Porasty sú husté a väčšie. Andské svahy tu zachytávajú vlhký vzduch prichádzajúci od pobrežia a preto sa to tu volá hmlový prales. Pomaly sa nastavujeme na výpravu, ktorá nás čaká o pár dní. Len Vy a príroda, o ktorej ste tak dlho snívali. Večer návrat do vily a spoločná večera. Dnešný deň plná penzia v cene. Ocitli sme sa akoby v inom svete a to sme len za bránami obrovského veľkomesta.

Opäť nás čakajú legendárne, pravé domáce raňajky a opäť sa vydávame do ďalšieho hmlového pralesa, ktorý sa volá Yanacocha a nachádza sa v nadmorskej výške 3400 m. Táto rezervácia ochraňuje úzky pás lesa, ktorý sa nachádza iba 1 hodinu cesty od Quito. Výhľady smerom k pobrežiu berú dych. Žije tu 122 druhov vtákov, vrátane kolibríkov a vysoko ohrozeného pančuchárika čiernoprsého, ktorý žije iba tu a v provincii Imbabura. Prechádzka po značených chodníkoch, kde ste obklopený husto rastúcimi exotickými stromami a rastlinami veľkými ako slonie uši, sa musí páčiť každému. Aj dnešný obed máme v cene.

Poobede sa presúvame okolo Avenue of Volcanoes do mesta Riobamba, kde sa ubytujeme. Za jasného počasia budeme mať výhľady napr. na sopku Cayambe (tretia najvyššia sopka krajiny po južných svahoch ktorej prechádza rovník), sopka Antisana (štvrtá najvyššia sopka v Ekvádore), sopka Cotopaxi (najvyššia aktívna sopka krajiny a druhý najvyšší vrch), El Altar (ktorý má až 9 vrcholkov) a Sangay (ktorý sa podobá na japonské Fuji). Nedajú sa od nich odtrhnúť oči. Koľko ľudí tam už vyšlo? Do akej výšky? Aká veľká zima tam je? Otázok je mnoho. Náš zrak začína priťahovať približujúce sa Chimborazo.

Dorazíme do mesta Riobamba, ktorého názov je skladačka zo španielskeho slova rio "rieka" a kečuánskeho slova bamba "údolie". Aj samotný mix týchto slov odráža práve ten stret ľudí rozličných kultúr a ich spolunažívanie na tomto mieste. Riobamba má stále silný indiánsky charakter. Žili tu indiáni kmeňa Puhará, a potom sa tu objavili aj Inkovia. A tento svoj pôvodný charakter si uchováva do dnešných čias v uličkách, kde sa postavili španielske koloniálne budovy. Práve tieto uličky zvyknú každú sobotu ožiť veľkými trhmi, kde sa zídu ľudia z okolitých usadlostí a v nedeľu tu už nenájdete absolútne nikoho, akoby mesto upadlo do kómy. Neuveriteľný pokoj. Na ulici sa možno objavíme iba my a zatúlané kravy (Riobamba je významným chovateľom dobytka). Ekvádor taký ako ho nečakáte. Poprechádzame sa v parku Maldonado, ktorému dominuje katedrála, alebo v Parku 21. apríla, z ktorého sú výhľady na mestečko a okolité zasnežené vrcholky hôr Chimborazo, Carihuairazo, Tungurahua a Altar? Je tu ešte park Libertad, v ktorom sa nachádza jediný kostolík kruhového pôdorysu v celej krajine. Sme už veľmi ďaleko. Toto je východiskové miesto pre treky na Chimborazo. Priestor na individuálnu večeru.

Dnes nás čaká prvá väčšia túra, ktorú musíme podniknúť na to, aby sme sa ešte lepšie aklimatizovali pred naším veľkým výstupom. Bude stredne náročná, dlhá 13 km a vedie po lúkach a skalnatom povrchu. Veď pred nami je výzva: vystúpiť na najvyšší vrch Ekvádora a najvzdialenejšie miesto od zemského jadra. Chimborazo = vyhasnutá sopka. Napätie stúpa a prípravu vôbec nepodceňujeme.

Raňajky a odchádzame krátko pred 9:00 autom do malej indiánskej usadlosti (1 hodina cesty), ktorá sa nachádza na úpätí Chimborazo v nadmorskej výške 3800 m n.m. Odtiaľ sa vyberieme na trek, ktorý bude trvať približne 5-6 hodín podľa tempa, ktoré si nasadíme. Naša cesta povedie do nadmorskej výšky 4200 m n.m. Dnes budeme mať obedový balíček v cene.

Táto cesta nám v jednom smere zaberie približne 3 hodiny a dostaneme sa k lesu, kde rastú zvláštne stromy rodu Polylepis. Dajú sa zazrieť práve tu, v juhoamerických Andách. Tento názov pochádza z gréčtiny, kde "poly" znamená mnoho a "leptis" znamená vrstvy. Sú to teda stromy pokryté kôrou, ktorá pripomína tenké kúsky papiera v niekoľkých vrstvách a ich tenké zelené listy vytvárajú dojem hustého tmavého lesa. Kvôli tejto kôre ho v Ekvádore volajú aj ako papierový strom. Rastú vo výške od 3000 m do 5000 m n.m. a sú to stromy, ktoré rastú vo zvláštnom vytočenom smere. Extrémne podmienky a vysoká nadmorská výška je dôsledok toho ako vyzerajú. Pripomínajú doslova krovie, kde sú konáre prepletené do seba rovnako ako ich korene pod zemou. Niektoré tieto druhy v Andách tvoria tzv. polylepisové lesy, čo sú najvyššie položené lesné porasty na svete. Indiáni využívali ich drevo pomerne často (na ohriatie, na varenie) nakoľko pomaly horí.

Ak budeme mať šťastie uvidíme endemit kolibríka, vrchárika vysokohorského, ktorý žije vo vyšších nadmorských výškach od 3500 m do 5200 m n.m. a vyskytuje sa iba tu v Andách v Ekvádore a na hraniciach s Kolumbiou. Je dlhý iba 12 cm a váži 8 gramov. Samčeka spoznáte podľa fialovej hlavy a zeleného sfarbenia krídel s bielou hruďou, kde ma čierny pásik a samičku podľa sivo-zeleného sfarbenia, ktoré na krku prechádza do bielej farby. Kŕmia sa nektárom z rastlinky Chuquiraga, ktorá je typická pre Chimborazo. Zvláštnosťou je, že pri kŕmení tento druh netrepoce krídlami (zvyčajne trepocú v rýchlosti cca 120 x za minútu) čím v tomto vysokohorskom prostredí šetrí energiou. A ako hniezdia? Zvyčajne v jaskyniach alebo v hustom kroví, jednoducho na miestach, ktoré ich chránia pred nepriaznivým počasím. Poobede návrat do Riobamby. Opäť priestor na individuálnu večeru a oddych po túre.

Po raňajkách sa autom presúvame do Urbiny, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 3618 m n.m. a toto je zároveň aj najvyššie položené miesto v krajine, kde dostavali železničnú trať, ktorá prechádza Andami. Budovali ju na začiatku minulého tisícročia. Práve tu z malej horskej dedinky Urbiny sa vyberieme na 6-7 hodinový stredne náročný trek, ktorý smeruje od menej známej sopky Carihuairazo (názov v indiánskom jazyku Kichwa znamená "muž ľadu a vetra") k slávnemu Chimborazo, ktoré oddeľuje údolie Rio Mocha a je dlhý 14 km.

Prvý úsek resp. prvú hodinu cesty pôjdeme po malej cestičke, ktorá nás dovedie k malej chate v nadmorskej výške 4200 m n.m. Odtiaľto sa Vám za jasného počasia naskytne panoramatický výhľad na masív Ánd, ktoré sa tiahnu po celej západnej časti Južnej Ameriky od Venezuely do Patagónie v dĺžke cca 7000 km. Dnes budeme mať obedový balíček v cene. Ďalej budeme pokračovať cestičkou do nadmorskej výšky 4400 m n.m.. Potom zostúpime do údolia Abraspungo. Táto oblasť je známa vodnými prameňmi a horskými potokmi, kde žijú rôzne druhy živočíchov, či vtákov, vysokej zvery alebo aj vicune, lamy a alpacy. Uvidíme aj nejakých miestnych pastierov? Dotvorilo by nám to obraz o horskej kultúre Ekvádora, ktorá nám už niekoľko dní berie dych.

Odtiaľto nás prenajaté auto zavezie na miesto, kde prespíme. Bude to v Chimborazo Lodge v nadmorskej výške 4000 m n.m. a aj tu budeme mať večeru zabezpečenú. Túto lodge dal postaviť Marco Cruz, miestna legenda a vynikajúci horal, ktorý po prvý krát vyšiel na Chimborazo, keď mal ešte len 13 rokov. Narodil sa v roku 1945 v meste, kde sme boli včera, v Riobambe. Marco ako milovník hôr a turistiky vyšiel na najvyššie vrchy aj v Európe (Alpy, Mt. Blanc), v Afrike (Kilimanjaro, Ruwenzori na hranici Ugandy a Konga), v Ázii (Himaláje). Podnikal výpravy aj na Aliaške (Mt. Mckinley), v Grónsku, na Islande (Hekla) a mnoho ďalších. Vo Francúzsku sa oficiálne stal horským vodcom. V 80. rokoch sa jeho práca sústredila na pomoc a podporu horskej turistiky v Ekvádore (práca pre ministerstvá a národné parky) a začal podnikať oficiálne profesionálne expedície v pohorí Andy. Samozrejme, stál aj na najvyššom vrchu Ánd, Aconcague a vraj aj na každej jednej sopke v Ekvádore. Svoje znalosti, zážitky a spomienky spísal v rade niekoľkých kníh. Dobrú noc pod najvyšším vrchom sveta.

Po raňajkách začíname 6-7 hodinovú stredne náročnú túru k Templo Machay. Bude dlhá 12 km a bude viesť aj po ceste tvorenej sopečným popolom a skalami. Templo Machay je posvätná jaskyňa na južnom svahu Chimboraza v nadmorskej výške 4700 m n.m. Až do dnešných čias tu indiáni Puruhá chodia s malými obetami pre Taita (otec). Puruhá žijú práve tu v Andách v provincii Chimborazo a susednej provincii Bolivar a veria, že v týchto zasnežených končinách sídlia ich bohovia.

Puruhá tu boli už v časoch, keď sem po prvý krát prišli španielski kolonizátori. Vtedy ich populácia tvorila okolo 155 000 členov. Príchodom Španielov a teda aj príchodom európskych chorôb sa ich populácia dramaticky znižovala. V 18. storočí tu už prakticky nebol takmer nikto, kto by rozprával a dokázal uchovávať pôvodný jazyk a tak potomkovia plynulo prešli do kečuánskeho jazyka.

Budeme prechádzať neporušenými lúkami, po ktorých sa prechádzali v dávnych časoch indiáni aj Inkovia, tam kde dnes kvitnú rastliny ako horec či chuquiraga. Práve nektár z chuquiragy tak veľmi chutí endemitu kolibríka, ktorý žije v týchto výškach.

Potom pomaly stúpame po skalách ku chate Whymper a prekonávame nadmorskú výšku 5000 m n.m. Toto sú najvyššie položené ubytovacie možnosti v celom Ekvádore! Nie, wifi tu nie je a ani nám chýbať nebude. Maximálne si užívame svoju dovolenku a nič nás pri tom nevyrušuje. Horská chata Whymper je pomenovaná po Britovi Edwardovi Whymperovi, ktorý v roku 1880 ako oficiálny prvý horolezec vystúpil na Chimborazo. Sprevádzali ho pritom švajčiarski horskí vodcovia, bratia Carrelovci. Chata bola postavená v roku 1979 a vlastní ju krajina Ekvádor.

Cestou ku chate nás sprevádzajú vicune. Určite zazrieme aj spomínané lamy a alpacy a sprievodca nás naučí rozdiely medzi nimi. Uvidíme aj kondora či andskú líšku? Možno aj tie, ak budeme mať šťastie. Z ďalších živočíchov tu žije napr. mravčiar, ktorý dokáže narásť do dĺžky 2 m, veľké hlodavce aguti, kapybara, ktoré vážia do 65 kg, divoké prasatá pekari a rôzne iné. V Andách žijú aj jaguáre, tapíri, pumy, ale tie takmer nevidieť, lebo sa ľuďom vyhýbajú. Špeciálna starostlivosť a vedomosti horských vodcov nás nadchýnajú a cítime absolútne bezpečie. Nič nám neuberá na radosti z výstupu. Plná penzia v tento deň v cene. Návrat do Chimborazo lodge, kde prenocujeme.

Náš týždeň v Ekvádore bol dostatočne dlhý nato, aby prebehla kvalitná aklimatizácia, keďže zdravie je vždy na prvom mieste. Lepšia aklimatizácia = väčšia šanca na úspech. V horách hrá rolu každých 24 hodín. Teraz to už chápeme. Našim cieľom je dostať Vás v pohode na vrchol.

Dnešné ráno máme voľno, ktoré môžete využiť na relax alebo spánok po niekoľkých túrach a načerpať energiu pred výstupom, ktorý nás čaká zajtra. Na obed sa vyberieme do chaty Carrel v nadmorskej výške 4800 m n.m. Tam strávime celé popoludnie, aby sme si zvykli na vyššiu nadmorskú výšku, do ktorej postupne prichádzame. Toto je zároveň aj miesto, kde nám horskí vodcovia povedia ďalšie bezpečnostné opatrenia. Vysvetlia nám aká cestá vedie ďalej a ako správne dýchať, keď sa budeme blížiť do nášho finále. Starostlivosť a bezpečnosť je na prvom mieste.

Po skorej večeri si niekoľko hodín pospíme a o 22:30 večer začneme šliapať k nášmu cieľu, kým je sneh v noci ešte tvrdý a pevný. Vtedy nám to pôjde oveľa lepšie. Skontrolujeme si výstroj, uistíme sa, že sme nič nezabudli. Táto noc bude plná očakávaní. Tento výstup bude náročný, no my sme sa veľmi dobre aklimatizovali. Poznáme horské prostredie ako svoju dlaň a máme na to! Zažijeme o pár hodín najkrajšie svitanie? Plná penzia aj v tento deň v cene.

Prvý úsek stúpania vedie po cestičke, ktorá je skalnatá. Čakajú na nás skaly, sneh aj ľad. My prídeme na skalu El Castillo v nadmorskej výške 5350 m n.m. Od nej pokračujeme ľadovým hrebeňom. Stúpame pod 35-45 stupňovým uhlom. Po 7 - 8 hodinách prichádzame k vrchu Veintimilla Summit v nadmorskej výške 6227 m n.m. Ak máte energiu nazvyš, dá sa ešte pokračovať vyššie, približne 1 hodinu k vrchu Whymper Summit v nadmorskej výške 6263 m n.m.

Tu je už náš vrchol. Miesto, kam sme sa chceli dostať. Tu ako jediní na planéte stojíte na najvzdialenejšom mieste od zemského jadra. Samotný najvyšší vrch Ánd, Aconcagua na hranici Chile s Argentínou, je len o 698 metrov vyššie (6959 m n.m.), no nie je vyššie od stredu zeme. Celý svet máme my tu a teraz pod sebou. Krátky pobyt na vrchole, musíme šetriť svoje sily (veď zájazd končí až doma) a so svitaním schádzame, kým je sneh tvrdý. Takže v tomto momente ešte nie je žiadny koniec. Ťažká práca pokračuje a čaká nás cesta späť. Raňajkový a obedový balíček v cene. Zostup nám zaberie už len 3 - 4 hodiny. Vrátime sa k chate Carrel a odtiaľ nás auta prevezú do Riobamby a následne smerujeme do Quita, kam máme doraziť vo večerných hodinách.

V prípade, že sa nemešká s príchodom do Quito, tak dnes večer je možnosť poprechádzať sa v centre mesta a pozrieť si námestie, katedrálu, trhovisko a vychutnať si po krásnych dňoch aj fantastické miestne gurmánske špeciality. Priestor na individuálnu večeru po famóznom výkone. Priestor na nákup darčekov a suvenírov.

Koloniálne Quito, 2. najvyššie položené hlavné mesto na svete, nás vždy pri návšteve očarí. Nielen príjemným jarným počasím - nie nadarmo sa mu hovorí mesto večnej jari - ale aj atmosférou a historickým jadrom, ktoré patrí k najväčším v Latinskej Amerike a do zoznamov UNESCO bolo zapísané už v roku 1978, spolu s poľským Krakovom. Po vyhliadke z vrchu Cerro Panecillo, kde sa nachádza socha Virgen - Panny Márie vysoká 41 m, sa presunieme do stredu sveta - Mitad de Mundo. Na rovníku fungujú zákonitosti fyziky inak. Diskusia nad pokusmi. Spomenieme si na francúzsku geodetickú expedíciu z roku 1736, ktorá s vtedajšími najmodernejšími prístrojmi zamerala a označila rovník. Bolo zaujímavé, že počas nasledujúcich rokov prišli na to, že rovník zamerali vtedy zle. S 240 metrovým posunom. Len kúsok odtiaľ sa našli ruiny chrámu Catequilla. Chrám ako taký bol postavený Inkami a polohou sedel priamo na rovníku - 0°0′0″S 78°25′43″Z. Na začiatku minulého storočia tu bola zriaDeňá hvezdáreň, kde pracoval aj Milan Rastislav Štefánik. Slovenská stopa v Ekvádore.

Odlietame 1000 km do hĺbky Tichého oceánu. Vzdialenosť, ktorú iné živočíchy nevedeli prekonať a preto Galapágy ostali takým výnimočným miestom. Na novom letisku v Quito, vybavíme vstupnú kartu na Galapágy, kartu INGALA. Vybavenie aj poplatok je už v základnej cene zájazdu. Následne náš partner zachekuje batožinu, lebo toto je v prípade Galapág zložitejšie- musíte prejsť špeciálnou kontrolou a dostanete špeciálnu svorku, aby ste batožinu už nemohli otvoriť. Na letisku kupujeme posledné fľaše rumu (za nižšiu cenu) a odlietame. 6 tisíc metrov vysoké sopky vystriedajú nedozerné vody Tichého oceánu.

Pod nami sa z tmavomodrého oceánu vynorí čierny vulkanický ostrov Baltra a my pristávame. Psy nám oňuchajú batožinu, prejdeme zložitými colnými procedúrami, zoznámime sa so zákonmi, ktoré budeme dodržiavať, aby sme unikátne prostredie zachovali aj pre ďalšie generácie. Vydáme sa expedičným autobusom krížom cez Baltru (15minút). Nasadneme na domorodú lodičku a cez kanál Itabaca sa preplavíme na hlavný ostrov Santa Cruz a aj toto je super zážitok. Takýto transfer z letiska je vskutku unikátny a je hneď jasné, že sme na unikátnom mieste. Nasadneme na naše prenajaté džípy, batožinu naložíme dozadu a naši šoféri po prekvapivo dobrých cestách stúpajú hore na sopku. Okolo nás je zrazu zeleň a my dávame pozor, aby sme nezrazili korytnačku obrovskú - na tomto ostrove sa ich nachádza najviac na celých Galapágoch. Následne po hodine zbehneme opäť dolu k moru a ubytujeme sa v našom hoteli v hlavnom meste ostrova v Puerto Ayora 5 minút od absolútneho centra. Naobedujeme sa v najlepšej reštaurácii mesta. Čerstvé ryby, ceviche, tamarindový džús či caipirinha. Večer sa prejdeme suvenírovými obchodíkmi, zastavíme v bare a nafotíme si z vtáčej perspektívy húf žralokov, ktorí lovia malé rybičky v nasvietenom prístave.

Po raňajkách ihneď vyrážame do Darwinovho centra. Kamenným chodníkom medzi stovkami obrovských kaktusov prichádzame na miesto, ktoré nás uvedie do problematiky ostrovov. Prečo sú Galapágy také známe? Život Charlesa Darwina a čo ho na Galapágoch uchvátilo. Kde žila najslávnejšia korytnačka sveta Osamelý George? Naozaj mal 150 rokov? Dnes chceme vidieť minimálne tucet korytnačiek a zároveň viac druhov. Chceme si pozrieť kostru veľryby a celé múzeum v Darwinovom centre. Chceme vidieť uškatce, loviace pelikány a potom skočiť na pláž. Hodinová prechádzka po najkrajšej pláži ostrova a zrejme aj celých Galapág. Bielučký piesok a modré more..no čo je absolútne unikátne, tak v mori môžete vidieť plávať jaštery - leguány morské. Keď Charles Darwin uvidel plávajúce leguány a všimol si že chvost týchto prajašterov nemá okrúhly priemer ako je bežné, ale je plochý aby sa ním dalo manipulovať ako kormidlom. Keď si všimol, že tieto leguány nozdrami vysmrkujú prebytočnú soľ, ktorú do svojho tela dostali tým, že sa živia morskými riasami. Keď si všimol, že majú silné pazúry prispôsobené tomu, aby sa vedeli zachytiť pri plávaní na skalu. Že na rozdiel od farebných suchozemských leguánov sú tieto čierne, prispôsobené prostrediu kde sa pohybujú. … Doplo mu, že tieto zvieratá sa prispôsobili okolitým podmienkam, ktoré sú na Galapágoch unikátne. No keď to takto zreteľne vidieť na odľahlých Galapágoch, tak to musí platiť aj inde - dovolil si zauvažovať Darwin.

"Neprežijú tí najväčší a najsilnejší, ale tí, ktorí sa čo najlepšie dokážu prispôsobiť"

Dnes vedci tvrdia, že sa evolučne živočíchy a teda aj ľudia nemenia iba z generácie na generáciu. Ale všeobecne sa verí, že evolúcia prebieha u nás každoDeňne. Každým dňom sa prispôsobujeme okolitým podmienkam. Neprežijú tí najväčší a najsilnejší, ale tí, ktorí sa čo najlepšie dokážu prispôsobiť okolitým podmienkam. Berieme si plavky a okuliare a ak budeme mať šťastie, tak si s leguánmi zaplávame.

Tortuga Bay sa skladá z dvoch pláží: Playa Brava a Playa Manda. Playa Brava je pláž s obrovskými vlnami vhodná pre odvážnych surfistov, kde sú častými návštevníkmi žraloky. Tu sa nebudeme kúpať. Po nádhernej bielej pláži sa vydáme vpravo a asi 15 minút idú naše bosé nohy vo vode, topánky v ruke. Ideme stredom a nie hore na dunu. Tam totižto korytnačky kladú vajíčka. Tie miesta sú označené a je tam páska, ktorá hniezdo ohraničuje. Najväčšími nepriateľmi korytnačiek sú novodovezené živočíchy ako mačky, prasce, ktoré korytnačie vajíčka nájdu a zjedia. Prídeme až k malému zelenému mangrovníkového lesíku pod ktorým sa vždy (čo sem 10 rokov chodíme) vyhrievajú morské leguány. Do vody chodia 2x za deň na 10 až 15 minút, ale je ich tu toľko, že šanca je značná. Uvidíte leguány vystrekovať soľ z nozdier. Všímajte si ich chvosty prispôsobené plávaniu. Naučíte sa rozlišovať samca s veľkými ostňami na chrbte a hlave od samičiek. Na bielučkom piesku sa čierne leguány vynímajú a budete mať ohromný zážitok. Potom sa vydajte ešte 3 minúty krížom a prídete k pokojnej lagúne na Playa Manda kde môžete kajakovať či si v bezpečí zaplávať, šnorchlovať v pokojnej vodičke. Často tu vidieť morské korytnačky či plávať raje a zvláštne vtáky, ktoré máme v CK radi- volajú sa Booby (čítaj Bubi - sula modronohá).

Alternatívne Vám vieme uveDeňé aktivity prispôsobiť tak, že sa ešte navyše môžete zúčastniť jedného celoDeňného fakultatívneho výletu na okolité ostrovy spojené aj so šnorchlovaním a obedom na lodi. Viac informácii a výber skvelých výletov nájdete v doplnkových službách k zájazdu. Fakultatívny výlet odporúčame nakoľko Vám dotvorí komplexný obraz o Galapágoch a prinesie ešte väčšie zážitky.

Odlet z Pacifiku a prelet do Ekvádora. Prestup na medzinárodný let domov. Plný pozitívnych dojmov, ekvádorskej pohody a radosti zo života, poznatkov z histórie Inkov, zážitkami z Ánd a veľkým rešpektom pred prírodou letíme ponad Atlantik domov.

Prílet do Európy. Transfer kvalitným CK transferom do Bratislavy (v prípade, ak ste si objednali túto službu). Zdieľanie zážitkov s rodinou a priateľmi a znovu prežívanie krásnych dní, ktoré ste práve absolvovali. A hlavne dobrá regenerácia! Kam to bude nabudúce?